SEMENÁR – séria seminárov

Pripravujeme pre vás seminár, počas ktorého sa postupne naučíte, ako si dopestovať vlastné kvalitné semená zeleniny. 

SEMENÁR bude pozostávať z viacerých stretnutí počas celého vegetačného roka, kde si budeme hovoriť všetko od teórie genetiky až po praktické návody a rady, ako dopestovať vlastné smená. Tiež sa budeme venovať aj generatívnemu množeniu ovocných a okrajovo aj lesných drevín. 

Zistíte, že semenárenie je celá veda a nie je také jednoduché, ako sa na pohľad môže zdať, no naši lektori Vás prevedú celým vegetačným rokom a spoločne to zvládneme. Zistíte, že na zvládnutie tejto vedy napokon stačí sedliacky rozum – naši lektori Vám iba pripomenú, na čo treba myslieť a ako rozumieť procesom súvisiacim so semienkami. A zrazu spoznáte, že ste sa nestali iba SEMENÁRMI, ale aj ŠĽACHTITEĽMI.

SEMENÁROM nás budú sprevádzať lektori Peter Lazorík a Tomáš Abel

  1. WEBINÁR – ŠTVRTOK, 11.3.2021 o 18.00 hod.
    PRIHLÁSTE SA TU (prihláseným zašleme pred webinárom link priamo na Váš mejl)

Prečo pestovať vlastné semienka? A ako na to?

Prečo vôbec pestovať vlastné semienka, keď sa dnes dajú ľahko kúpiť? Prečo sa vôbec trápiť, dávať si prácu naviac? 

Okrem ekonomických výhod Vám predstavíme aj mnohé ďalšie, ktoré Vás motivujú nekupovať si to, čo nám Boh chce dávať zadarmo. Čo hovorí Biblia o semenách? A čo nás nimi chce naučiť Boh?

Na čo všetko treba myslieť už pri výseve semien a výbere odrôd? A ako vlastne začať, keď semená nemáme z vlastných záhrad, od rodičov či susedov?

Veríme, že Vám už na prvom stretnutí odpovieme na všetky tieto otázky a motivujeme Vás vstúpiť do dobrodružstva semenárenia!

Webinár nie je spoplatnený, pretože chceme, aby sa dobré veci šírili medzi ľuďmi.
Radi však privítame Váš dobrovoľný príspevok v akejkoľvek sume na číslo účtu Fóra kresťanských inštitúcií SK09 0200 0000 0019 9727 9158 – s poznámkou pre prijímateľa „KNV“.

Leave a comment

O nič nebuďte ustarostení!

Inšpiratívny príbeh Andrey Abelovej z Abelandu

Andrea sa narodila v Bratislave, vyrastala v jedenásťposchodovom paneláku. K starej mame, bývajúcej v časti Bratislavy Koliba, chodila denne, pešo cez les, a strávila tam väčšinu detstva. Z jej rozprávania sa raz dozvedela, že jej prastarí rodičia boli jedni z prvých osídľovateľov Koliby, lebo boli chudobní. To malo zásadný vplyv na Andreinu túžbu žiť v prírode, najlepšie na samote. Keďže aj jej manžel vyrastal v byte, gazdovaniu sa museli priúčať „od piky“, ale čo sa naučili, hneď odovzdávali svojim ôsmim deťom a ľuďom, ktorých to zaujímalo. A tak vznikla gazdovská dedinka Abeland.

Keď Andrea nastúpila do zamestnania, dostala ponuku mať trojizbový byt v Petržalke. „Vtedy som povedala, že radšej budem stanovať, ako žiť v meste na sídlisku. Vtedy sa už asi prejavovala určitá moja radikalita alebo schopnosť ísť za svojimi túžbami. Paradoxne, potom, keď som sa vydala, to aj tak dopadlo, že sme na pár týždňov stanovali na priehrade, pretože sme nemali kde bývať. S odstupom času pokladám za veľmi dôležité nevzdávať sa a ísť za svojimi túžbami.“ Avšak, než sa ich hospodárstvo začalo postupne rodiť či stvárňovať, museli s manželom prekonať množstvo prekážok a problémov…

Celý príbeh manželov Abelovcov si môžete prečítať TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku. Ak chcete dostávať príbeh a iné inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

40 dní s Laudato Si´

Iniciatíva Kresťan na vidieku prichádza s výzvou 40 dní s Laudato Si´. Cieľom je, aby túto krásnu encykliku a skvelé myšlienky pápeža Františka spoznalo čo najviac ľudí. Odštartuje symbolicky, na sviatok milovníka prírody – svätého Františka z Assisi, v nedeľu 4. októbra. Jeho životom sa inšpiroval aj terajší Svätý Otec, ktorý si po ňom vybral svoje pápežské meno. Samotná encyklika začína práve chválospevom sv. Františka – Laudato si, mi signore – Pochválený buď, môj Pane!

Je to encyklika, ktorá sa výborne číta. Nie je to žiadny príliš náročný „svätý“ text. Má krásne pohľady nielen na prírodné prostredie, ale predovšetkým na vzťahy človeka – k stvorenej prírode, k ľuďom i k svojmu Stvoriteľovi. Dá sa povedať, že terajší pápež má blízko k minimalizmu alebo zero waste. 🙂  Encyklika je vysoko aktuálna a veríme, že postupe bude viac a viac meniť náš život a svet k lepšiemu.

Ako bude výzva prebiehať?

  • Začína v nedeľu 4. októbra a skončí v piatok pred adventom.
  • V predvečer každého pracovného dňa bude na Kresťan na vidieku a tiež v skupine 40 dní s Laudato Si pridaná výzva/úloha na nasledujúci deň, ktorú vás pozývame splniť.
  • V sobotu bude “dobiehací deň”. Čo nestihnete cez týždeň, môžete, dokončiť v sobotu.
  • Na nedeľu nebudú žiadne nové úlohy, iba odpočinúť si a „ozdraviť vzťahy s s Bohom, so sebou samým, s druhými a so svetom.“ (LS 237)

Pozývame aj Vás preniesť posolstvo encykliky do svojho života a vykročiť na 40 dňovú púť s Laudato Si´. Tešíme sa na vás!

Leave a comment

Modlitba pápeža Františka – Laudato si‘ a pandémia

Láskavý Bože, stvoriteľ neba, zeme a všetkého čo je v nich, otvor naše mysle a dotkni sa našich sŕdc, aby sme mohli byť súčasťou stvorenstva, tvojho daru.

Stoj pri núdznych v týchto ťažkých časoch, osobitne pri tých najchudobnejších a najzraniteľnejších. Pomáhaj nám preukazovať kreatívnu solidárnosť pri čelení dôsledkom tejto globálnej pandémie. Urob nás odvážnymi v prijímaní zmien sledujúcich úsilie o spoločné dobro. Teraz, keď viac než inokedy cítime, že sme všetci vzájomne prepojení a na sebe závislí.

Zariaď, aby sme dokázali počúvať a odpovedať na volanie zeme a na volanie chudobných. Kiež sa súčasné utrpenia stanú pôrodnými bolesťami bratskejšieho a udržateľnejšieho sveta.

Pred láskyplným pohľadom Panny Márie Pomocnice ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Leave a comment

Prečo sa hnutie Kresťan na vidieku usiluje aj o oblasť duchovného rozvoja?

Všetkým bratom a sestrám, veriacim i neveriacim, túži byť hnutie Kresťan na vidieku nablízku a poskytovať možnosti na hľadanie i nachádzanie „vzácnej perly Božieho kráľovstva“, toho „jediného, čo je potrebné“ (Lk 10, 42).

Ruža sa rozvíja a rastie. Keď sa nerozvíja, hynie. Rast je jedným zo základných prejavov života. Podobne je to aj s duchovným životom. Keď sa nerozvíja, stáva sa len rigídnym dodržiavaním náboženských pravidiel, bez vitálneho vzťahu so Stvoriteľom všetkého života, s ľuďmi a so všetkým, čo je stvorené, s prírodou.

Jedným z cieľov iniciatívy Kresťan na vidieku je rozvoj duchovného života najmä vo vidieckych farnostiach. Tie sú často uniformné v porovnaní s mestskými farnosťami (jedna farnosť/filiálka, jeden kňaz, stála komunita veriacich bez nových členov či zmien) a s obmedzenými duchovnými, vzdelávacími či kultúrnymi možnosťami (menej sv. omší počas týždňa, menej príležitostí na vzdelávanie sa v náuke viery a pod.). Navyše, nielen veriaci na vidieku sa môžu cítiť duchovne či spoločensky opustení, ale podobne situáciu prežívajú i niektorí kňazi pôsobiaci na vidieku. Súčasťou vidieka sú aj rodinné farmy či ľudia žijúci na lazoch, ktorí sa rozhodli vydávať svedectvo namáhavej, no krásnej práce v súlade s prírodou a Stvoriteľom. Tí sú v dôsledku neustálej starostlivosti o hospodárstvo niekedy spoločensky izolovaní a majú obmedzené možnosti byť aktívnou súčasťou kresťanského spoločenstva. Netreba zabúdať na všetkých, ktorí – či už bývajú na vidieku alebo v meste, či sú kresťania alebo nie – túžia po slobodnejšom a jednoduchšom živote, ktorí túžia bývať vo vlastnom príbytku v blízkosti prírody, ktorí sa túžia živiť prácou vlastných rúk, pestovať, chovať, či inak zveľaďovať svoje bezprostredné okolie, či na tých, ktorí túžia mať aspoň zdravé a kvalitné potraviny, pestované či chované v dôstojných a fair-trade podmienkach, neškodiac našej matke Zemi. Základom túžby všetkých týchto ľudí je túžba Boha po užšom spojení sa s Ním, a to aj cez obnovenú lásku k prírode, k bratom na celom svete i k sebe samým. Lebo láska k ľuďom, zvlášť k tým najslabším, a láska k matke Zemi spolu neoddeliteľne súvisia.

Značnú časť populácie na slovenskom vidieku tvoria Rómovia (napríklad v okrese Kežmarok žije na vidieku až 51 % Rómov, priemerne tvorí slovenský vidiek 36,1 % Rómov), čo predstavuje nielen výraznú misijnú príležitosť pre kresťanov, ale aj ponuku nechať sa evanjelizovať Rómami, keďže vo viacerých okresoch na východe Slovenska pôsobí Gréckokatolícka rómska misia, ktorej členmi sú aj mnohí obrátení Rómovia ohlasujúci radostnú zvesť o vykúpení.

Napriek niektorým súčasným nedostatkom má vidiek úžasný potenciál na rozvíjanie duchovného života. Na vidieku je výrazne tichšie prostredie, menej hektiky, viac generácií žije vo väčšej blízkosti, ľudia sa viac poznajú a nie sú anonymní – to všetko napomáha kresťanskej láske a vzťahu s Bohom a ľuďmi. Ľudia na vidieku sú tiež v užšom kontakte s prírodou, ktorá vedie k chvále Stvoriteľa (porov. Pieseň brata Slnka, Laudato si – Buď pochválený, môj Pane), majú viac možností na pestovanie či chov, a teda aj na chránenie si zeme a jej zveľaďovanie, podľa prvotného úmyslu Stvoriteľa (Gn 1, 28-30).

Na vidieku sa nachádzajú i viaceré slovenské kláštory, napríklad benediktínsky kláštor na Sampore, karmelitánsky kláštor v Lorinčíku i mnohé iné, ktoré môžu byť duchovným žriedlom i inšpiráciou pre vidiek. V mníšskej tradícii je príroda dôležitým prvkom stretnutia človeka so svojím Stvoriteľom.
Krásne, tiché, človekom neznečistené prostredie prírody poskytuje unikátne miesto na duchovné cvičenia či obnovy, ale aj na kresťanské, vzdelávacie či spoločenské podujatia. Hnutie Kresťan na vidieku sa bude usilovať využiť všetky tieto príležitosti a hľadať účinné nástroje na ich využitie, ako aj inšpirovať všetkých ľudí k hľadaniu a využívaniu duchovného potenciálu vidieka.

Nezabúdajme, že aj sám Ježiš Kristus pochádzal z vidieka, z dedinky Nazaret, kde žil približne 30 rokov. Evanjelium spomína Ježišovo putovanie naprieč dedinami a opisuje mnohé udalosti, ktoré sa stali na vidieku. Najviac rezonuje skutočnosť, že práve v dedinách sa zvesť o ňom rýchlo šírila. V protiklade k tomu, v meste Jeruzaleme ho odsúdili na ukrižovanie a nik sa k nemu neprihlásil, akoby ho nik nepoznal. Na druhej strane, v jeho rodnej dedine, v Nazarete, nedokázali uveriť, že Ježiš je väčší, než za akého ho pokladajú. A zas v meste Kafarnaum, plnom rozličných kultúr a vierovyznaní, nachádza vieru, akú „nenašiel ani v Izraeli“.

Familiárnosť verzus anonymita, ale aj rigídnosť a uzavretosť verzus prekvapivé otvorenie sa niečomu novému, viere. Aj toto sú charakteristiky vidieka a miest nielen za Ježišových čias, ale aj za našich.

Budujme spoločenstvo!

Leave a comment