Rodinka z lazov: Mať málo je niekedy oveľa viac

Inšpiratívny príbeh manželov z Očovej

Autorka: Monika Fialová

Igor a Katka Vatehovci žijú už 19 rokov na samote pri Očovej. Obaja sú doma a ich práca je všetko okolo nich. Starajú sa o svoje štyri deti, dom, zvieratá a záhradu. Peniaze veľmi nepotrebujú, pretože si veľa vypestujú a vychovajú sami a čo nemajú, vymenia s inými za to, čoho majú dostatok. Aj vymoženosti, akými sú práčka, chladnička či elektrina vôbec nie sú u nich samozrejmosťou. Na stole vás privíta domáci chlieb a syr a vôňa bylinkového čaju. A pred domom dobrosrdeční a skromní ľudia. O tom, či je možné takto žiť a byť pritom šťastný, je náš ďalší inšpiratívny príbeh z vidieka.

Ako sa to celé začalo

Že toto je spôsob života, ktorým chcú žiť, si povedali v Amerike. Obaja tam boli v mladosti nejaký čas, pracovali na malom gazdovstve a veľmi im to prirástlo k srdcu. Podľa Katky to bola pre nich rozhodujúca skúsenosť: „Tam sme sa sformovali a na Slovensko sme už odchádzali s tým, že vieme, čo chceme robiť.“ „Už vtedy v Amerike leteli rôzne alternatívne životné štýly a videli sme, že sa tam mnoho ľudí snaží žiť inak. Oslovilo nás to. Mať svoje a robiť na svojom, byť sám sebe pánom,“ hovorí Igor, „takto som si predstavoval svoju prácu. Vždy som chcel žiť v prírode a na samote, kde je na toto všetko priestor.“ 

CELÝ ČLÁNOK NÁJDETE TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, tento rozhovor vyšiel v spolupráci s Gréckokatolíckou rómskou misou a s Fórom života.
Ak chcete dostávať príbehy a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku. Pozývame Vás na ďalší zo série webinárov V ZDRAVOM TELE – ZDRAVÝ DUCH: Jesť zdravo a lokálne – praktické tipy.

Leave a comment

Otec mi chcel prejaviť lásku, len nevedel ako

Inšpiratívny príbeh Matúša z rómskej osady

Autor: Gréckokatolícka rómska misia

„Otec mi nevenoval pozornosť, potreboval som počuť, že preňho niečo znamenám,“ vypovedia o svojej bolestnej skúsenosti mnohí muži. Ich otcovia však väčšinou nezažili lásku od svojich otcov – a tak sa tieto zranenia prenášajú z generácie na generáciu. Existuje z toho cesta von? Matúš (31) vo svojom živote zistil, že láska a prísnosť sa nevylučujú a že otcovi pristane i vľúdna tvár. Hoci to ako syn nezažil. Najprv si však musel prejsť uzdravením vzťahu s pozemským i s nebeským Otcom. O tom, ako toto uzdravenie prišlo, ale aj o tom, prečo sa rozhodol študovať, porozprával Matúš v už 9. inšpiratívnom príbehu z vidieka, pričom prezradil aj taje rómskych osád i to, čo napomohlo zlepšeniu vzťahov Rómov a majority v jeho dedine.

Matúš, momentálne prebieha kampaň ku Dňu rodiny s témou Otec nablízku. Čo pre teba znamená byť otcom?

Veľká zodpovednosť. S manželkou sme mali prvé dieťa, keď som mal 20 rokov, a po ňom hneď ďalšie. Bol to veľký šok, bolo to náročné. Niekedy sa mi zdá, že som bol na otcovstvo príliš mladý a skoro som išiel do manželstva. Je to veľká zodpovednosť, ktorú nie vždy zvládam. 

CELÝ ČLÁNOK NÁJDETE TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, tento rozhovor vyšiel v spolupráci s Gréckokatolíckou rómskou misou a s Fórom života.
Ak chcete dostávať príbehy a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku. Pozývame Vás na ďalší zo série webinárov V ZDRAVOM TELE – ZDRAVÝ DUCH: Jesť zdravo a lokálne – praktické tipy. Taktiež si môžete pozrieť záznam z podujatia Františkova ekonómia: Počujme volanie Zeme a chudobných.

Leave a comment

Tony z Popradu: Vidiek má byť studnicou viery a zdrojom sedliackeho rozumu

Inšpiratívny príbeh Antona Friča z vidieka

Tony, manžel a otec 5 detí, vidí vo vidieckom spôsobe života prostriedok pomoci núdznym ľuďom, ktorí trpia generačnou chudobou, bezdomovectvom či rôznymi formami závislostí. Jeho slová potvrdzujú nielen pozitívne výsledky jeho projektov, ale aj viaceré útulky pre ľudí bez domova na Slovensku, ktoré ponúkajú klientom prácu na farme. O tom, prečo má vidiek blahodárne účinky na každého človeka, o nových sociálno-vidieckych projektoch, ale aj o džedze, slovenskej pohostinnosti a vidieku v zahraničí porozprával Anton Frič.

Tony, bývaš v Poprade, no tvoja osoba sa mi akosi spája s vidieckym spôsobom života. Vieš mi vysvetliť prečo?

Vyrastal som na dedine. Mali sme záhradu, stolársku dielňu, včely, malé hospodárstvo, ovocný sad. Musím sa priznať, že v detstve som prácu v záhrade neznášal. Chudák môj oco sa natrápil, aby ma prinútil niečo urobiť v záhrade alebo dielni. Aj napriek môjmu odporu sa na mňa niečo nalepilo a som rád, že som sa od otca veľa naučil. Všetky tie znalosti, ktoré som od neho pochytil sa mi veľmi zišli neskôr, keď sme si kúpili dom so záhradou a konečne som mal možnosť zriadiť dielňu. Veľmi to využívam aj pri mojich ďalších aktivitách spojených s charitou a sociálnymi projektmi. 

Viac sa dočítate TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Monika z Podpoľania: Na počiatku bola túžba žiť inak

Inšpiratívny príbeh rodiny Fialovcov z lazov

„Zdalo sa nám, že sme obklopení príliš umelým svetom. Svetom, kde je síce všetko, ale treba za to platiť skôr peniazmi ako námahou,“ priznáva Monika. Dospelí si dokážu všetko zracionalizovať. A preto nám napokon až tak neprekáža žiť v umelom svete. Veď strava zo supermarketov je predsa lacnejšia, život mimo bytovky je menej pohodlný, musíme si brať nadčasy, aby sme uživili rodinu… Pre Fialovcov bol rozhodujúci pohľad na ich deti. Zdravý a šťastný výraz detskej tváre nedokáže klamať. A teraz si celá rodinka užíva sladké plody rozhodnutia žiť inak – hoci aj v pote tváre. Samozrejme, to neznamená, že každý sa má presťahovať na vidiek; každý je však povolaný nasledovať túžbu po inom, zdravšom a plnšom živote. O ceste svojej rodiny k takémuto životu píše Monika, ktorá sa s manželom a deťmi presťahovala na lazy.

Píšem tento text v kuchyni s kachľovou pecou. Sedím s hrnčekom kávy, dieťa pokojne spí pri mne a ja pozerám z okna, či pri tom nezbadám srnky, čo k nám chodievajú z blízkeho lesa alebo zajaca ušiaka. Naše tri ovečky sa spokojne pasú na čerstvej jarnej tráve, deti behajú po vonku a naháňajú chúďa mačku, aby ju vyhrešili, že ulovila drozda, ktorého ony, samozrejme, nakoniec zachránili. S vyhliadkou z nášho kopca sa cítim ako hradná pani. Všade naokolo lazy, domy poskrývané v záhyboch kopcov. V diaľke vidím našu dedinu, náš kostol a cestu. Všetko to mám na dosah a pritom som obklopená prírodou. To je miesto, kde bývame, polosamota na Podpoľaní, náš domov.

Viac sa dočítate TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Marián Čekovský: Dnes by som chcel byť aj ja Róm

Inšpiratívny príbeh (mnohých!) Rómov z vidieka, zo Sigordu

Sigord – vidiecka rekreačná oblasť neďaleko Prešova, Marián Čekovský, celovečerný smiech, hudba, pri ktorej človek plače od dojatia i radosti, povzbudivé životné príbehy a… Rómovia. Ako to všetko spolu súvisí? Vo štvrtok 8. apríla sme si pripomenuli už päťdesiaty Medzinárodný deň Rómov a oslávili sme ho (a to poriadne!) s Mariánom Čekovským a ľuďmi rôznych životných stavov, ktorí sú rómskej národnosti. Hoci akcia bola vysielaná online, diváci si odniesli silné zážitky, dlhotrvajúce dojmy, nové pohľady na svet a ľudí v ňom. Celé podujatie bolo popretkávané predstavením Centra rómskej misie na Sigorde, na vidieku, kde vznikla myšlienka unikátneho benefičného podujatia S RÓMAMI O RÓMOCH a ktoré bolo aj cieľom benefície.

„Mám z toho radosť, je tu cítiť Ducha.“

„Skvelá hudba, spev, akcia na úrovni, veľmi sa mi to páčilo.“ 

„Celé ma to veľmi zahrialo pri srdci.“ Takto písali nadšení účastníci. 

„Vznikli nové veci, nové spolupráce, mnoho nadšených ľudí,“ hovorí jeden z organizátorov. 

Viac sa dočítate TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Janko od Lipian: Ondrej Kandráč má „v krvi“ krásu našej dediny

Inšpiratívny príbeh Jána Štiebera z Krásnej Lúky

Poznáme dobre realitu slovenských dedín. Keď prechádzate niektorými na východe, cítite sa ako v 80. rokoch vo filme „Vesničko má středisková“: rozbité cesty, rozpadajúce sa budovy, chátrajúca infraštruktúra, vyľudnené ulice. To, že ľudia na vidieku sú bez práce alebo za ňou musia dochádzať do miest, ospravedlňujeme tou dobre známou vetou: „Veď nie sú peniaze.“ Janko Štieber sa rozhodol ísť proti prúdu. Ako priznáva, inšpiroval sa „mužom, ktorý sadil stromy“ – podobne ako on oživuje „pustatinu“ okolo seba a snaží sa rozprúdiť život v maličkej obci na Hornom Šariši. Jeho občianske združenie Šenviž urobilo v obci kus práce a dnes majú aj vďaka viacerým aktivistom z obce okolo 1000 turistov ročne.

Janko, spýtam sa na rovinu: ako podľa teba môžeme oživiť a zveľadiť slovenské obce?

Jedným z riešení je vidiecky turizmus. Každá obec má nejakú svoju históriu, kultúrne či náboženské pamiatky i tradície a v neposlednom rade krásnu prírodu. Môžeme robiť chodníky, rozhľadňu, kaplnku – ale to nestačí. Vždy to treba spojiť so službami. Najprv aspoň občerstvenie, ďalším krokom je ubytovanie. Takto môže obec zamestnávať ľudí – výstavbou infraštruktúr a poskytovaním služieb. Vyrieši sa tým rovno niekoľko problémov: obec bude krajšia, ľudia budú mať prácu, dedinčania sa budú snažiť viac starať aj o svoje okolie, do obce sa budú vracať mladí ľudia a pracovné sily, staré budovy sa rekonštruujú a využijú na ubytovanie, regióny sa skrze obnovu infraštruktúr viac prepoja.

Viac sa dočítate TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Výpoveď jednej mamy: Teraz som „opátkou“ vlastného kláštora

Inšpiratívny príbeh Anny z dedinky na Horehroní

Vidiek nemusí byť len o farmárčení. Krása vidieckej krajiny nás inšpiruje cibriť si všímavosť, pozýva nás obdivovať nádheru a hravosť všetkého stvoreného. Učí nás chváliť Boha a byť pozornými voči svojmu okoliu: voči potrebám matky Zeme, slabosti svojich detí i voči starým susedom. O týchto svojich skúsenostiach, ako i o skrytom, no na tvorivosť  bohatom živote mamy na vidieku nám porozprávala Anna z Horehronia, ktorá je matkou 3 detí a štvrtého na ceste. Okrem potulkách s deťmi po chotári rada píše, číta aj náročnú literatúru, spolu s manželom sa venuje foteniu krásy okolo a je aj autorkou nasledujúcich fotografií.

Vidiek pre mňa znamená blízkosť šumu lesa

Krátko pred pôrodom našej tretej dcéry sme kúpili starší dom v obci vzdialenej 14 km od Banskej Bystrice. Bol vcelku zachovalý, mal drevené podlahy, ktoré sa dali vybrúsiť, veľkú záhradu s ovocnými stromami a cez okná do domu dopadalo príjemné svetlo. Postupne som zistila, že kúsok od domu máme lesné, značkou označené, chodníky, kam s deťmi často chodíme, a potom ďalšie a ďalšie kúsky lúk a lesov. Tie majú svoju históriu a ja som ju vždy túžila poznať, lebo tento kraj, to sú kopce, buky, smreky, staré bane, minerálne pramene, permoníci, osady v úzkych dolinách, masové hroby z obdobia SNP… A o tomto som chcela vždy od susedov vedieť viac ako o pestovaní mrkvy alebo papriky. 

Viac o skúsenostiach Anny s prírodou i o jej učení sa trpezlivosti s deťmi, ktorým sa nie vždy chce spoznávať nové zákutia krajiny si môžete prečítať TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Dlugošovci z Ľubotíc: Nechceme si nechať dobré veci za svojimi dverami

Inšpiratívny príbeh rodiny Dlugošovcov z Ľubotíc

Spomínam si na prvú návštevu priestorov Domčekova v netypickej dedinke Ľubotice, ktorá bola kedysi predmestím Prešova. Zaujímavé prostredie, kreatívne prispôsobené potrebám všetkých vekových kategórií, ma napĺňalo akýmsi zvláštnym pokojom, ba úžasom. Pôsobí tu trojgeneračná rodinka: manželia Ondrej a Lucia, ich deti, ktoré sú prvými prijímateľmi tvorivých aktivít, následne ponúkaných všetkým deťom, a Luciina mamka, ktorá tu vypomáha šitím, maľovaním a všetkým, čo treba. Starostlivé, až detailné dolaďovanie priestorov a nekonečné trávenie času celej rodinky v Domčekove na mňa pôsobilo, akoby šlo o ich „externú obývačku“, o ktorú sa delia ročne aj s tisíckou ľudí. O službe na vidieku deťom, rodičom i starým ľuďom, o prevádzkovaní Montessori dielničiek a Átria Dobrého Pastiera, o odvahe donekonečna sa vzdelávať i o tom, aké je to byť celý deň spolu, porozprávali manželia Ondrej a Lucia Dlugošovci, ktorým sa po Matejovi (8) a Laure (4) nedávno narodila dcérka Sára.

Keby to pre nás bola práca, tak by sme to nedali

Obaja pracujete v OZ KreDO, v Domčekove. Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

L.: Ráno Sárka prebudí celý dom, dáme spoločnú modlitbu, potom si chystáme raňajky. Do práce ideme všetci spolu, deti idú tiež s nami. Popritom, ako tu pracujeme, si deti pri nás robia samostatne úlohy a tvorivé veci. Keď je to tu otvorené aj pre verejnosť, sú aj s ostatnými deťmi. Matej si rieši školu, skladá si mapy, pracuje s montessori materiálmi alebo je vonku. Mimo kovidu k nám prichádzajú ľudia od nula po 99 rokov. (úsmev)

Pre každú vekovú kategóriu je vyhradený presný čas. Realizujú sa tu kluby pre deti, tínedžerov, mamičky, seniorov a iné skupinové aktivity. Vstup je voľný pre každého, ľudia sem prichádzajú aj kedykoľvek počas otváracích hodín.

O.: Náš deň je flexibilný. Nie je to zabehnutá klasika: raňajky, deti do školy, každý z nás do inej práce. Celá rodina sme vždy pokope. Keďže teraz skupinové aktivity nemôžeme organizovať, pripravujeme priestory a aktivity. Dva roky nám stáli na dokončovanie niektoré katechetické materiály, tak teraz cez koronu konečne máme čas si ich domaľovať, dolepiť. Takže sme vďační aj za tento čas. Tiež vybavujeme administratívu, robíme individuálne sociálne poradenstvá. Toto je teraz náš „netypický bežný deň“.

„Nájdi si prácu, ktorú miluješ, a už nikdy nebudeš musieť chodiť do práce.“

Inšpiratívny príbeh rodiny Dlugošovcov z Ľubotíc si môžete prečítať TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Jesť z práce svojich rúk je pre mňa požehnaním

Inšpiratívny príbeh Dariny Havašovej z Mengusoviec

Vyrastala na dedine, v dome so záhradou. Odmalička pozorovala rodičov pri práci okolo domu i starostlivosti o hospodárstvo. V srdci však snívala o živote zdravotnej sestry, život na vidieku ju veľmi nebavil. Po škole odišla pracovať do Bratislavy ako zdravotníčka. Tam si uvedomila, že mestský život nie je pre ňu. „Najviac mi prekážal nákup potravín, lebo som bola zvyknutá na domácu stravu,“ spomína. A tak sa s manželom rozhodli vrátiť opäť na vidiek, kúpili dom pod Tatrami v Mengusovciach a začali gazdovať.

K domu prislúchal aj pozemok, ktorý v tom čase tvoril len trávnik. Darina sa rozhodla časť pozemku poorať a spravila si záhradu. Neskôr na nej pribudol aj skleník, postupne si s manželom vysadili ovocné stromy a kríky. S pribúdajúcou úrodou sa však bolo treba rozhodnúť, ako ju spracovať a spotrebovať. „Z ovocia vznikali rôzne džemy, sirupy, šťavy, kompóty a iné. Zo zeleniny rôzne variácie nakladanej zeleniny, lečo, pesto, nátierky. Bylinky som sušila a robila z nich sirupy i tinktúry. Mať plnú špajzu skvelých domácich produktov bolo fajn, ale časom som zistila, že to všetko nestihneme skonzumovať. Tak som si povedala, že by bolo dobré si aj niečo zarobiť, keďže som bola s dcérou doma.“

O tom, ako sa Darinka začala živiť tým, čo ju baví, ako aj o motiváciách jej konania, sa môžete dočítať v pokračovaní článku.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

O nič nebuďte ustarostení!

Inšpiratívny príbeh Andrey Abelovej z Abelandu

Andrea sa narodila v Bratislave, vyrastala v jedenásťposchodovom paneláku. K starej mame, bývajúcej v časti Bratislavy Koliba, chodila denne, pešo cez les, a strávila tam väčšinu detstva. Z jej rozprávania sa raz dozvedela, že jej prastarí rodičia boli jedni z prvých osídľovateľov Koliby, lebo boli chudobní. To malo zásadný vplyv na Andreinu túžbu žiť v prírode, najlepšie na samote. Keďže aj jej manžel vyrastal v byte, gazdovaniu sa museli priúčať „od piky“, ale čo sa naučili, hneď odovzdávali svojim ôsmim deťom a ľuďom, ktorých to zaujímalo. A tak vznikla gazdovská dedinka Abeland.

Keď Andrea nastúpila do zamestnania, dostala ponuku mať trojizbový byt v Petržalke. „Vtedy som povedala, že radšej budem stanovať, ako žiť v meste na sídlisku. Vtedy sa už asi prejavovala určitá moja radikalita alebo schopnosť ísť za svojimi túžbami. Paradoxne, potom, keď som sa vydala, to aj tak dopadlo, že sme na pár týždňov stanovali na priehrade, pretože sme nemali kde bývať. S odstupom času pokladám za veľmi dôležité nevzdávať sa a ísť za svojimi túžbami.“ Avšak, než sa ich hospodárstvo začalo postupne rodiť či stvárňovať, museli s manželom prekonať množstvo prekážok a problémov…

Celý príbeh manželov Abelovcov si môžete prečítať TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku. Ak chcete dostávať príbeh a iné inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment