Marián Čekovský: Dnes by som chcel byť aj ja Róm

Inšpiratívny príbeh (mnohých!) Rómov z vidieka, zo Sigordu

Sigord – vidiecka rekreačná oblasť neďaleko Prešova, Marián Čekovský, celovečerný smiech, hudba, pri ktorej človek plače od dojatia i radosti, povzbudivé životné príbehy a… Rómovia. Ako to všetko spolu súvisí? Vo štvrtok 8. apríla sme si pripomenuli už päťdesiaty Medzinárodný deň Rómov a oslávili sme ho (a to poriadne!) s Mariánom Čekovským a ľuďmi rôznych životných stavov, ktorí sú rómskej národnosti. Hoci akcia bola vysielaná online, diváci si odniesli silné zážitky, dlhotrvajúce dojmy, nové pohľady na svet a ľudí v ňom. Celé podujatie bolo popretkávané predstavením Centra rómskej misie na Sigorde, na vidieku, kde vznikla myšlienka unikátneho benefičného podujatia S RÓMAMI O RÓMOCH a ktoré bolo aj cieľom benefície.

„Mám z toho radosť, je tu cítiť Ducha.“

„Skvelá hudba, spev, akcia na úrovni, veľmi sa mi to páčilo.“ 

„Celé ma to veľmi zahrialo pri srdci.“ Takto písali nadšení účastníci. 

„Vznikli nové veci, nové spolupráce, mnoho nadšených ľudí,“ hovorí jeden z organizátorov. 

Viac sa dočítate TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Janko od Lipian: Ondrej Kandráč má „v krvi“ krásu našej dediny

Inšpiratívny príbeh Jána Štiebera z Krásnej Lúky

Poznáme dobre realitu slovenských dedín. Keď prechádzate niektorými na východe, cítite sa ako v 80. rokoch vo filme „Vesničko má středisková“: rozbité cesty, rozpadajúce sa budovy, chátrajúca infraštruktúra, vyľudnené ulice. To, že ľudia na vidieku sú bez práce alebo za ňou musia dochádzať do miest, ospravedlňujeme tou dobre známou vetou: „Veď nie sú peniaze.“ Janko Štieber sa rozhodol ísť proti prúdu. Ako priznáva, inšpiroval sa „mužom, ktorý sadil stromy“ – podobne ako on oživuje „pustatinu“ okolo seba a snaží sa rozprúdiť život v maličkej obci na Hornom Šariši. Jeho občianske združenie Šenviž urobilo v obci kus práce a dnes majú aj vďaka viacerým aktivistom z obce okolo 1000 turistov ročne.

Janko, spýtam sa na rovinu: ako podľa teba môžeme oživiť a zveľadiť slovenské obce?

Jedným z riešení je vidiecky turizmus. Každá obec má nejakú svoju históriu, kultúrne či náboženské pamiatky i tradície a v neposlednom rade krásnu prírodu. Môžeme robiť chodníky, rozhľadňu, kaplnku – ale to nestačí. Vždy to treba spojiť so službami. Najprv aspoň občerstvenie, ďalším krokom je ubytovanie. Takto môže obec zamestnávať ľudí – výstavbou infraštruktúr a poskytovaním služieb. Vyrieši sa tým rovno niekoľko problémov: obec bude krajšia, ľudia budú mať prácu, dedinčania sa budú snažiť viac starať aj o svoje okolie, do obce sa budú vracať mladí ľudia a pracovné sily, staré budovy sa rekonštruujú a využijú na ubytovanie, regióny sa skrze obnovu infraštruktúr viac prepoja.

Viac sa dočítate TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Výpoveď jednej mamy: Teraz som „opátkou“ vlastného kláštora

Inšpiratívny príbeh Anny z dedinky na Horehroní

Vidiek nemusí byť len o farmárčení. Krása vidieckej krajiny nás inšpiruje cibriť si všímavosť, pozýva nás obdivovať nádheru a hravosť všetkého stvoreného. Učí nás chváliť Boha a byť pozornými voči svojmu okoliu: voči potrebám matky Zeme, slabosti svojich detí i voči starým susedom. O týchto svojich skúsenostiach, ako i o skrytom, no na tvorivosť  bohatom živote mamy na vidieku nám porozprávala Anna z Horehronia, ktorá je matkou 3 detí a štvrtého na ceste. Okrem potulkách s deťmi po chotári rada píše, číta aj náročnú literatúru, spolu s manželom sa venuje foteniu krásy okolo a je aj autorkou nasledujúcich fotografií.

Vidiek pre mňa znamená blízkosť šumu lesa

Krátko pred pôrodom našej tretej dcéry sme kúpili starší dom v obci vzdialenej 14 km od Banskej Bystrice. Bol vcelku zachovalý, mal drevené podlahy, ktoré sa dali vybrúsiť, veľkú záhradu s ovocnými stromami a cez okná do domu dopadalo príjemné svetlo. Postupne som zistila, že kúsok od domu máme lesné, značkou označené, chodníky, kam s deťmi často chodíme, a potom ďalšie a ďalšie kúsky lúk a lesov. Tie majú svoju históriu a ja som ju vždy túžila poznať, lebo tento kraj, to sú kopce, buky, smreky, staré bane, minerálne pramene, permoníci, osady v úzkych dolinách, masové hroby z obdobia SNP… A o tomto som chcela vždy od susedov vedieť viac ako o pestovaní mrkvy alebo papriky. 

Viac o skúsenostiach Anny s prírodou i o jej učení sa trpezlivosti s deťmi, ktorým sa nie vždy chce spoznávať nové zákutia krajiny si môžete prečítať TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Dlugošovci z Ľubotíc: Nechceme si nechať dobré veci za svojimi dverami

Inšpiratívny príbeh rodiny Dlugošovcov z Ľubotíc

Spomínam si na prvú návštevu priestorov Domčekova v netypickej dedinke Ľubotice, ktorá bola kedysi predmestím Prešova. Zaujímavé prostredie, kreatívne prispôsobené potrebám všetkých vekových kategórií, ma napĺňalo akýmsi zvláštnym pokojom, ba úžasom. Pôsobí tu trojgeneračná rodinka: manželia Ondrej a Lucia, ich deti, ktoré sú prvými prijímateľmi tvorivých aktivít, následne ponúkaných všetkým deťom, a Luciina mamka, ktorá tu vypomáha šitím, maľovaním a všetkým, čo treba. Starostlivé, až detailné dolaďovanie priestorov a nekonečné trávenie času celej rodinky v Domčekove na mňa pôsobilo, akoby šlo o ich „externú obývačku“, o ktorú sa delia ročne aj s tisíckou ľudí. O službe na vidieku deťom, rodičom i starým ľuďom, o prevádzkovaní Montessori dielničiek a Átria Dobrého Pastiera, o odvahe donekonečna sa vzdelávať i o tom, aké je to byť celý deň spolu, porozprávali manželia Ondrej a Lucia Dlugošovci, ktorým sa po Matejovi (8) a Laure (4) nedávno narodila dcérka Sára.

Keby to pre nás bola práca, tak by sme to nedali

Obaja pracujete v OZ KreDO, v Domčekove. Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

L.: Ráno Sárka prebudí celý dom, dáme spoločnú modlitbu, potom si chystáme raňajky. Do práce ideme všetci spolu, deti idú tiež s nami. Popritom, ako tu pracujeme, si deti pri nás robia samostatne úlohy a tvorivé veci. Keď je to tu otvorené aj pre verejnosť, sú aj s ostatnými deťmi. Matej si rieši školu, skladá si mapy, pracuje s montessori materiálmi alebo je vonku. Mimo kovidu k nám prichádzajú ľudia od nula po 99 rokov. (úsmev)

Pre každú vekovú kategóriu je vyhradený presný čas. Realizujú sa tu kluby pre deti, tínedžerov, mamičky, seniorov a iné skupinové aktivity. Vstup je voľný pre každého, ľudia sem prichádzajú aj kedykoľvek počas otváracích hodín.

O.: Náš deň je flexibilný. Nie je to zabehnutá klasika: raňajky, deti do školy, každý z nás do inej práce. Celá rodina sme vždy pokope. Keďže teraz skupinové aktivity nemôžeme organizovať, pripravujeme priestory a aktivity. Dva roky nám stáli na dokončovanie niektoré katechetické materiály, tak teraz cez koronu konečne máme čas si ich domaľovať, dolepiť. Takže sme vďační aj za tento čas. Tiež vybavujeme administratívu, robíme individuálne sociálne poradenstvá. Toto je teraz náš „netypický bežný deň“.

„Nájdi si prácu, ktorú miluješ, a už nikdy nebudeš musieť chodiť do práce.“

Inšpiratívny príbeh rodiny Dlugošovcov z Ľubotíc si môžete prečítať TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Jesť z práce svojich rúk je pre mňa požehnaním

Inšpiratívny príbeh Dariny Havašovej z Mengusoviec

Vyrastala na dedine, v dome so záhradou. Odmalička pozorovala rodičov pri práci okolo domu i starostlivosti o hospodárstvo. V srdci však snívala o živote zdravotnej sestry, život na vidieku ju veľmi nebavil. Po škole odišla pracovať do Bratislavy ako zdravotníčka. Tam si uvedomila, že mestský život nie je pre ňu. „Najviac mi prekážal nákup potravín, lebo som bola zvyknutá na domácu stravu,“ spomína. A tak sa s manželom rozhodli vrátiť opäť na vidiek, kúpili dom pod Tatrami v Mengusovciach a začali gazdovať.

K domu prislúchal aj pozemok, ktorý v tom čase tvoril len trávnik. Darina sa rozhodla časť pozemku poorať a spravila si záhradu. Neskôr na nej pribudol aj skleník, postupne si s manželom vysadili ovocné stromy a kríky. S pribúdajúcou úrodou sa však bolo treba rozhodnúť, ako ju spracovať a spotrebovať. „Z ovocia vznikali rôzne džemy, sirupy, šťavy, kompóty a iné. Zo zeleniny rôzne variácie nakladanej zeleniny, lečo, pesto, nátierky. Bylinky som sušila a robila z nich sirupy i tinktúry. Mať plnú špajzu skvelých domácich produktov bolo fajn, ale časom som zistila, že to všetko nestihneme skonzumovať. Tak som si povedala, že by bolo dobré si aj niečo zarobiť, keďže som bola s dcérou doma.“

O tom, ako sa Darinka začala živiť tým, čo ju baví, ako aj o motiváciách jej konania, sa môžete dočítať v pokračovaní článku.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk.
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

O nič nebuďte ustarostení!

Inšpiratívny príbeh Andrey Abelovej z Abelandu

Andrea sa narodila v Bratislave, vyrastala v jedenásťposchodovom paneláku. K starej mame, bývajúcej v časti Bratislavy Koliba, chodila denne, pešo cez les, a strávila tam väčšinu detstva. Z jej rozprávania sa raz dozvedela, že jej prastarí rodičia boli jedni z prvých osídľovateľov Koliby, lebo boli chudobní. To malo zásadný vplyv na Andreinu túžbu žiť v prírode, najlepšie na samote. Keďže aj jej manžel vyrastal v byte, gazdovaniu sa museli priúčať „od piky“, ale čo sa naučili, hneď odovzdávali svojim ôsmim deťom a ľuďom, ktorých to zaujímalo. A tak vznikla gazdovská dedinka Abeland.

Keď Andrea nastúpila do zamestnania, dostala ponuku mať trojizbový byt v Petržalke. „Vtedy som povedala, že radšej budem stanovať, ako žiť v meste na sídlisku. Vtedy sa už asi prejavovala určitá moja radikalita alebo schopnosť ísť za svojimi túžbami. Paradoxne, potom, keď som sa vydala, to aj tak dopadlo, že sme na pár týždňov stanovali na priehrade, pretože sme nemali kde bývať. S odstupom času pokladám za veľmi dôležité nevzdávať sa a ísť za svojimi túžbami.“ Avšak, než sa ich hospodárstvo začalo postupne rodiť či stvárňovať, museli s manželom prekonať množstvo prekážok a problémov…

Celý príbeh manželov Abelovcov si môžete prečítať TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku. Ak chcete dostávať príbeh a iné inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

Inšpiratívne príbehy z vidieka

Vidiek či túžba po ňom pre zdravú rodinu i spoločnosť

Na vidieku žije veľa rodín či jednotlivcov, ktorí žijú nasledovania hodným príkladom v rodinnom i spoločenskom živote. Utužujú rodinný i komunitný život vo svojej obci prostredníctvom rôznych aktivít, snažia sa žiť v súlade s prírodou, sadením a pestovaním nielen prispievajú k lokálnosti a sebestačnosti, ale aj zveľaďujú svoje okolie. K láske k prírode a ku skromnému životnému štýlu vychovávajú svoje deti a ich rodiny sú samotným príkladom harmonického života.

Chceme tieto príklady vyzdvihnúť a povzbudiť ľudí k podobnému prorodinnému angažovaniu či inšpirovať k žitiu na vidieku, ktorý je prospešný pre rodinný život.

Život na vidieku však nie je idylkou a tiež nie je pre všetkých. Preto chceme ľuďom predstaviť aj úskalia a ťažkosti takéhoto života. Možné ohrozenia, ktoré k nemu patria a s ktorými treba rátať. Kde v nich má miesto Božia pomoc?

Samozrejme, mnohé príkladné rodiny žijú v meste, túžia po intenzívnejšom kontakte s prírodou. Tie, ktoré chcú žiť na vidieku, zápasia s rôznymi problémami: nenachádzajú vhodný či cenovo dostupný pozemok, zamestnanie im nedovolí odsťahovať sa z mesta alebo jednoducho nenachádzajú odvahu či dostatočnú motiváciu pre život na vidieku.

Všetkým týmto ľuďom či rodinám chce byť Kresťan na vidieku nablízku a povzbudiť ich v ich životných príbehoch.

Projekt spočíva v tom, že každé 2 týždne zverejníme na našom webe a Facebooku (a pošleme aj cez náš newsletter) inšpiratívny príbeh rodiny či jednotlivca.

Projekt Inšpiratívne príbehy z vidieka je prípravou či „naladením sa“ na Osobitný rok rodiny Amoris Laetitia, ktorý v celej Cirkvi začína 19. marca 2021, a veríme, že projekt bude úspešne pokračovať aj počas tohto Osobitného roka.

V našich Inšpiratívnych príbehoch sa môžete tešiť napríklad aj na:

  • viacerých členov rodiny Abelovcov z Abelandu
  • rodinu Dlugošovcov z Ľubotíc a ich Domčekovo
  • Darinu Havašovú z Mengusoviec a jej životný štýl
  • rodinu Zacherovcov z Popradu a ich túžbu po živote na vidieku
  • Jána Štiebera z Krásnej Lúky a vidiecky turizmus
  • rodinu Slavkovských a ich ríbezľový sad

Projekt spúšťame už čoskoro.

Leave a comment