Modlitba pápeža Františka – Laudato si‘ a pandémia

Láskavý Bože, stvoriteľ neba, zeme a všetkého čo je v nich, otvor naše mysle a dotkni sa našich sŕdc, aby sme mohli byť súčasťou stvorenstva, tvojho daru.

Stoj pri núdznych v týchto ťažkých časoch, osobitne pri tých najchudobnejších a najzraniteľnejších. Pomáhaj nám preukazovať kreatívnu solidárnosť pri čelení dôsledkom tejto globálnej pandémie. Urob nás odvážnymi v prijímaní zmien sledujúcich úsilie o spoločné dobro. Teraz, keď viac než inokedy cítime, že sme všetci vzájomne prepojení a na sebe závislí.

Zariaď, aby sme dokázali počúvať a odpovedať na volanie zeme a na volanie chudobných. Kiež sa súčasné utrpenia stanú pôrodnými bolesťami bratskejšieho a udržateľnejšieho sveta.

Pred láskyplným pohľadom Panny Márie Pomocnice ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Leave a comment

Rozhrania života

Autorka článku: Patricia Pavlovská

Systémy navrhnuté podľa permakultúrnych princípov sú založené na podobnom fungovaní ako systémy čisto prírodné. Princípy navrhovania permakultúrnych systémov majú snahu okopírovať základné pravidlá fungovania ekosystémov so zámerom, aby boli umelé systémy čo najviac samočinné a súčasne čo najviac produktívne a zároveň bezodpadové. Platí tu pravidlo tzv. “minimaxu”, maximálne výnosy pri minimálnom úsilí. Jedným z nástrojov, ako sa čo najviac priblížiť týmto parametrom, je využitie “okrajového efektu”.

“Ekotón – hraničná časť medzi dvoma biocenózami, napr. okraj lesa, prechodné pásmo medzi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami” (www.cudzieslova.sk)

Ako príklad si môžeme vziať rozhranie (ekotón) medzi vodnou plochou a pevninou. V rybníku, ako špecifickom prostredí, žije určité množstvo živočíchov a rastlín, ktoré sú schopné osídliť tento priestor. Na pevnine, napríklad na lúke okolo rybníka, žije tiež len určité množstvo rastlín a živočíchov. Okraj rybníka je rozhraním (ekotónom) týchto dvoch prostredí. Pozorovaním si môžeme uvedomiť fakt, že na rozhraní týchto dvoch výrazne odlišných priestorov žije väčší počet druhov ako je súčet druhov na jednotlivých prostrediach. Jednoducho povedané, ak na lúke žije 10 druhov, v rybníku 10 druhov, tak na rozhraní ich nebude žiť 20 druhov, ale viacej. Rozhrania (ekotóny) umožňujú totiž život aj obojživelníkom či rastlinám vlhkomilným, ktoré by nerástli vo vode ani na suchej lúke. Okrajové zóny výrazne zvyšujú biodiverzitu systému. Ekotóny sú zreteľné aj medzi lesom a lúkou, kde sa to napr. prejavuje krovitým poschodím a častejším a bohatším výskytom jedlých húb. 

Túto vlastnosť môžeme zámerne využiť pri budovaní permakultúrnych systémov. Keďže sa snažíme dosiahnuť čo najproduktívnejší a pritom veľmi stabilný ekosystém na čo najmenšej ploche, využitie ekotónu nám umožní zmenšovať plochu potrebnú na produkciu pri zachovaní biodiverzity. Môžeme sa pozrieť na rozhranie rybníka a pestovateľskej plochy. Pokiaľ je okraj rybníka kruh, jeho obvod je ekotónom, ktorý je veľký ako samotný obvod rybníka. Pokiaľ okraje rybníka zvlníme, urobíme poloostrovy vybiehajúce do rybníka, na tom istom obvode kruhu získame oveľa dlhšiu trasu ekotónu, čiže zväčšíme dĺžku rozhrania a tým aj jeho využiteľné vlastnosti. Na tomto princípe fungujú napr. “chinampy – chinampas”. Sú to poloostrovy vybiehajúce do vodnej plochy. Vo vode je rozvinutá akvakultúra, na pevnine pestovateľské plochy. Úrodné bahno z vody sa vyhadzuje na chinampy. Okrem produkcie pre človeka sa na chinampách pestujú  aj plodiny pre chov rýb, ktoré voľne padajú do vody a živia ryby v akvakultúre. Je tu kolobeh, biodiverzita, stabilita. 

Najväčším rozhraním na Zemi je rozhranie medzi neživou litosférou (horninou) a neživou atmosférou (vzduchom). Hrúbka litosféry je 100 – 200 km. Hrúbka atmosféry je cca 600 – 700 km. Medzi týmito dvoma rozhraniami prebieha neustály proces premeny, proces zrodu, proces tvorby života. Tu vzniká pôda. Napriek tomu, že chápeme fyzikálne a chemické procesy zvetrávania hornín pomocou vody, vzduchu, tepla, je to pre nás stále záhadné ako počatie dieťaťa, táto zmena neživého na živé. Zmena, pri ktorej vzniká tenulinká, niekde len niekoľko centimetrov hrubá, živá, dynamická forma hmoty, ktorá umožňuje život rastlinám a tým aj väčšine suchozemských živočíchov. Celý suchozemský život závisí na pôde, jej schopnosti plodiť, jej schopnosti transformovať neživé na živé (minerály na rastlinné telá), živé  na neživé (rozklad mŕtvych tiel). 

„Napriek tomu, že chápeme fyzikálne a chemické procesy zvetrávania hornín pomocou vody, vzduchu, tepla, je to pre nás stále záhadné ako počatie dieťaťa, táto zmena neživého na živé.“

Preto je veľmi dôležité uvedomenie, že pôda nie je nevyčerpateľný zdroj, že pôda nie je niečo samozrejmé. Je to živý komplex, ktorý sa dá veľmi ľahko zničiť a veľmi pomaly uzdraviť. Z tohto pohľadu ochrana pôdy, predovšetkým úrodnej, je nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie trvalej udržateľnosti ľudskej kultúry (spomeňte si na zaberanie najlepšej poľnohospodárskej pôdy hypermarketmi a priemyselnými parkami). Pokiaľ si zaberieme, zdevastujeme, či zmyjeme eróziou úrodnú pôdu, budú nám nanič všetky priemyselné parky…

Našťastie, pôda sa dá i budovať, dá sa skvalitniť, dá sa zúrodniť, dá sa obnoviť i vyčistiť. Všetkými týmito technológiami je vhodné a nutné sa zaoberať v poľnohospodárstve, pôdohospodárstve a o to viac v permakultúrnych systémoch, aby boli vôbec schopné fungovať. Viac informácií na tému budovania pôdy získate na kurzoch permakultúry.

Článok prebratý z časopisu Klíčová dírka (2010/7) s láskavým dovolením autorky Patricie Pavlovskej. Viac o permakultúrnych kurzoch sa dozviete na: www.skola.permakultura.sk

Foto: Erik – Homo Viator; Lucia Dlugošová OZ KreDO

Leave a comment

Permakultúra, práca, slnko pod Tatrami a kopec smiechu

Aj takto môže vyzerať praktický seminár Kresťan na vidieku.

Smiech, dokonalý výhľad na Tatry, príjemné počasie, príroda, praktické vzdelávanie, prehliadka permakultúrneho pozemku a ríbezľového sadu, vyvýšené záhony, kompostovanie, biouhlie, skvelá partia, ba zohraté spoločenstvo ľudí, ktorí túžia nachádzať a oslavovať Boha v zdravej prírode a v blížnych.

„Som vďačná za túto iniciatívu,“ priznávajú dievčatá v úvodnom kolečku praktického seminára. „Existuje síce aj Kresťan v politike, Kresťan v meste, no je super, že je aj Kresťan na vidieku.“ „Hej, kresťania, tí sú všade…“ smeje sa Roman.

Celý štvrtok a piatok boli búrky, ktoré hlásili aj na sobotu, na deň praktického seminára, a tak som účastníkov poprosila, aby si doniesli okrem pracovného oblečenia aj gumáky a pršiplášte; s Ľubom, spolulektorom, sme uvažovali aj nad alternatívnym programom vo vnútri. Popri modlitbe za vhodné počasie sme si však opakovali, že pravého záhradníka žiadne počasie neodradí, a podobne sme povzbudzovali aj záujemcov o seminár.

V sobotu ráno sa pod Tatrami spolu so slnkom vynorilo aj neočakávané množstvo účastníkov (bolo nás okolo 20), priateľov v Kristovi z februárového permakultúrneho seminára a z následných online „korona“-streamov. Prišli ľudia z Popradu i z jeho okolia, od Prešova, z Košíc, ale aj z Vrútok, zo Žiliny i z ďalekej Marianky. Hostiteľom bol Marek, ktorý si s tímom nadšencov nadizajnoval svoj hektárový pozemok na kurze permakultúrneho dizajnu.

Úvodné predstavovacie a zdieľacie kolečko, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou permakultúrnych kurzov na celom svete, sa nezaobišlo bez smiechu, dobrej nálady, nemalého nadšenia a očakávaní. Pozvali sme medzi seba aj Boha a zverili sme mu okrem počasia aj prácu i radosti toho dňa.

Seminár sa nezaobišiel bez smiechu a dobrej nálady

Marek sa podelil so svojím príbehom. Spolu s manželkou Evičkou žili v Bratislave a rozhodli sa kúpiť hektárový pozemok pod Tatrami, hoci sa im spočiatku zdal trochu malý. Marek však postupne zistil – aj vďaka permakultúrnemu kurzu – že potrebuje vyriešiť otázku, čo robiť s budúcim nemalým množstvom produktov pozemku. Zistil, že permakultúra nie je iba o pestovaní či chove, ale v prvom rade o dizajnovaní a logickom plánovaní procesov, množstva produktov a ich využitia, štruktúr, financií a prípadne aj podniku. Aj to posledné bol Marekovi prípad, a teda okrem viacerých pivníc a skladov nadizajnoval aj fungovanie zdieľania prebytkov zo svojho sadu, pričom tento aspekt je jedným z troch hlavných piliérov permakultúry.

Marek účastníkom predstavil dizajn svojho pozemku a vykročili sme na prehliadku zákutí jeho zeleného kráľovstva. Okrem jazierka, sadu, bylinkových a zeleninových častí sme mohli vidieť aj Marekovo „sledovanie procesov“ pri rôznych spôsoboch pestovania zemiakov: v slame i v zemi. Marek sa týmto snaží zistiť, ktorý zo spôsobov je najefektívnejší vzhľadom na vstupnú energiu a na výstupy, teda úrodu. O svojich zisteniach nás bude v čase úrody informovať.

Marek účastníkom predstavil dizajn svojho pozemku

Po prehliadke sme si už vyhrnuli rukávy a pustili sa do práce. Podarilo sa nám vybudovať 2 krásne a funkčné vyvýšené záhony určené na pestovanie zeleniny. Marek ako správny pozorovateľ (= teda permakultúrnik) plánuje dobudovať ešte ďalšie dva záhony, pričom každý má byť založený odlišným spôsobom (mulčovanie kartónom, slamou, nopovka po okrajoch dosák, dosky s impregnačným náterom či bez neho). Marek týmto vysleduje, ktorý zo záhonov bude udržateľnejší.

Následne nám Marek predstavil Berkeleyho (18-dňový) kompost a spôsob jeho prípravy. Upozornil nás aj na o pár dní dlhšie trvajúci proces kompostovania v slovenských a najmä podtatranských podmienkach.

Obed sme mali netypický alebo, inak povedané, typicky slovensko-turistický. Keď nás prekvapili bratislavské ceny najbližšej podtatranskej reštaurácie, spontánne sme sa zhodli na obede zo spoločných zásob, popri ktorom sme sa veľa nasmiali. Každý sa podelil s každým, a tak sme zajedali kváskový či olivový chlebík banánom, varenú zeleninku jahodovou bublaninu a škoricové slimáky jabĺčkom a orieškami. A všetci sme sa nasýtili – okrem jedla pravdepodobne aj neopakovateľnou atmoškou.

Spontánne sme sa zhodli na obede zo spoločných zásob, popri ktorom sme sa veľa nasmiali.

Od Mareka sme sa presunuli k Ľubovi, spolulektorovi seminárov Zdravá záhrada, do jeho ríbezľovo-ovocného sadu. Cestou nám Ľubo ukázal kľúčové línie a kľúčové body (key-line a key-points) na spomalenie a zadržiavanie vody v krajine. V sade nám predstavil blížiacu sa bohatú úrodu bielych, červených i čiernych ríbezlí rôznych odrôd zameraných na kvalitu i kvantitu. Na svojich ríbezliach účastníkom názorne priblížil spôsoby zeleného hnojenia, mulčovania slamou a zúrodňovania pôdy biouhlím. Tiež nám odhalil tajomstvo svojej úrody – bohatý mikrobiálny život v zdravej pôde, ktorý sme mohli voľným okom vidieť na tzv. ryžovej pasci: pozorovali sme nádherné vlákna zelených a bielych mikrobiálnych húb.

Nechýbalo ani predstavenie sľúbeného biouhlia, najrýchlejšieho a najefektívnejšieho spôsobu zúrodnenia pôdy a zadržania živín v pôde. Účastníci sa dozvedeli, na akom princípe funguje, na čo je dobré a ako si ho môžu jednoducho vyrobiť aj na svojej záhradke a pritom sa zbaviť odpadu, ktorý nedokážu skompostovať.

Ľubov ríbezľový sad a vysvetľovanie kľúčových línií v krajine

Ako pri každom permakultúrnom kurze či seminári, nechýbalo záverečné kolečko feedbackov, zdieľania i vďačnosti. Vďačnosti Bohu, za krásne počasie, za hlboké, priateľské spoločenstvo, za skvelú atmošku, pri ktorej až tiekli slzy od smiechu, za zmysluplne prežitý deň a za prácu, ktorá priniesla nové poznatky, inšpirácie a oddych. Tiež znela vďaka organizátorom, hostiteľovi Marekovi i lektorom a iniciatíve Kresťan na vidieku.

Na záver som sa ako lektorka i spoluorganizátorka musela účastníkom ospravedlniť: „Síce som sa snažila myslieť na každú možnú situáciu a vopred vám zabezpečiť čo najväčší komfort, keď som vám písala, aby ste si doniesli pršiplášte a gumáky, no ani náhodou mi nenapadlo, že budete potrebovať aj opaľovací krém!“ A skutočne, mnohí aj po týždni spomíname na nezabudnuteľný deň pod Tatrami, so spálenou tvárou. Spálenie však pominie. No zážitky, poznatky a najmä priateľské spoločenstvo v Bohu nám nikto nevezme!

Autorom fotiek je Erik alias Homo Viator.

P.S.: A ešte malá ochutnávka jednej z mnohých humorných situácií.
Málokto vie, že niektoré odrody borovíc sú jedlé – teda ich plody. Marek takéto borovice má na svojom pozemku. Našich permakultúrnikov to nemálo zaujalo.

„Tuto máme jedlú borovicu“.
„Tak borovicu alebo jedlu?“
„No borovicu „jedlu“:)“

Katka sa pýta: „A čo sa z nej je? Šišky? Ako sa vlastne dajú jesť tie šišky?“
Ferko na to jednoducho odpovedá: „No predsa s džemom.“ 🙂

Príďte a ochutnajte aj Vy z našich permakultúrnych seminárov Zdravá záhrada. Ak máte záujem zúčastniť sa ďalšej série 3-dielnych seminárov, môžete sa predbežne prihlásiť tu. Termíny ešte upresníme.

Leave a comment