O nič nebuďte ustarostení!

Inšpiratívny príbeh Andrey Abelovej z Abelandu

Andrea sa narodila v Bratislave, vyrastala v jedenásťposchodovom paneláku. K starej mame, bývajúcej v časti Bratislavy Koliba, chodila denne, pešo cez les, a strávila tam väčšinu detstva. Z jej rozprávania sa raz dozvedela, že jej prastarí rodičia boli jedni z prvých osídľovateľov Koliby, lebo boli chudobní. To malo zásadný vplyv na Andreinu túžbu žiť v prírode, najlepšie na samote. Keďže aj jej manžel vyrastal v byte, gazdovaniu sa museli priúčať „od piky“, ale čo sa naučili, hneď odovzdávali svojim ôsmim deťom a ľuďom, ktorých to zaujímalo. A tak vznikla gazdovská dedinka Abeland.

Keď Andrea nastúpila do zamestnania, dostala ponuku mať trojizbový byt v Petržalke. „Vtedy som povedala, že radšej budem stanovať, ako žiť v meste na sídlisku. Vtedy sa už asi prejavovala určitá moja radikalita alebo schopnosť ísť za svojimi túžbami. Paradoxne, potom, keď som sa vydala, to aj tak dopadlo, že sme na pár týždňov stanovali na priehrade, pretože sme nemali kde bývať. S odstupom času pokladám za veľmi dôležité nevzdávať sa a ísť za svojimi túžbami.“ Avšak, než sa ich hospodárstvo začalo postupne rodiť či stvárňovať, museli s manželom prekonať množstvo prekážok a problémov…

Celý príbeh manželov Abelovcov si môžete prečítať TU.

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku. Ak chcete dostávať príbeh a iné inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber newslettra Kresťan na vidieku.

Leave a comment

PROGRAM seminára Zdravá záhrada – dobrý život

Ide o vzdelávací seminár, ktorý bude zameraný na udržateľnosť a permakultúru v praxi. Spoznaj vzťahy medzi živými tvormi, vodou a pôdou v Tvojej záhrade. Lektormi semináru budú:

  • Ivana Németová – študovala záhradnú a krajinnú architektúru v Nitre. Pracovala v Škole permakultúry a v roku 2019 absolvovala úplný kurz permakultúrneho dizajnu. Momentálne rozvíja iniciatívu Kresťan na vidieku a venuje sa sociálnej práci a udržateľnosti komunít. Udržateľný prístup k životu, k ľuďom a k prírode – integrálnu ekológiu – vníma ako súčasť kresťanskej viery.  
  • Ľubomír Slavkovský študoval záhradnú a krajinnú architektúru v Nitre. Po ukončení vysokej školy sa venuje realizáciám záhrad a projektovaniu. V roku 2019 absolvoval úplný kurz permakultúrneho dizajnu a permakultúrny kurz ovocinárstva.

V článku si môžete prečítať ako prebiehala praktická časť nášho semináru ZDRAVÁ ZÁHRADA a podobne to môže prebiehať aj na vašom seminári: https://krestannavidieku.sk/2020/07/permakultura-praca-slnko-pod-tatrami-a-kopec-smiechu/

Seminár ZDRAVÁ ZÁHRADA – LETO 2021 – Nový termín!

Forma: dve na seba nadväzujúce víkendovky v Poprade (piatok poobede + sobota)
Termín: 27. – 28.08.2021 (druhý víkend po dohode)
Piatky: 15.00 – 19.00 hod., Soboty: 8.00 – 18.00 hod.

Cena: 33€/1víkend (lektorovanie, priestory, občerstvenie)

Ubytovanie a stravu si zabezpečí každý samostatne, prípadne sa môžete dohodnúť na spoločnom obede priamo na mieste.

PRIHLASOVANIE NA SEMINÁR ZNOVA SPUSTENÉ

ALEBO

Forma: dve na seba nadväzujúce víkendovky v ABELANDEgazdovská dedinka Lozorno (piatok poobede + sobota)
Termín: 4.-5. júna 2021, druhý termín ešte upresníme
Piatky: 15.00 – 19.00 hod., Soboty: 8.00 – 18.00 hod.

Cena: 33€/1víkend

Ubytovanie: Pútnický dom v Marianke. Po registrácii Vám zašleme osobitný formulár týkajúci sa Vašich preferencií ubytovania a stravy.

PRIHLASOVANIE NA SEMINÁR POZASTAVENÉ

One Comment

PROGRAM konferencie Svitá na lepšie časy?

Online konferencia. 30. november až 6. december 2020. ZÁZNAMY PODUJATIA.

Ako sa dá žiť INAK?
S Bohom, s prírodou, s radosťou, bez záplav,
s Rómami i so sebou samými,
na vidieku či v meste.

INAK.

Všetko o spíkroch a ich témach nájdete TU.

Cieľom konferencie je rozprúdiť spoločenskú diskusiu o konkrétnych riešeniach lepšieho života na vidieku, informovať slovenskú verejnosť o vidieckych, kresťanských i sociálnych iniciatívach, ktoré prispievajú k rozvoju slovenskej spoločnosti, aktivizovať slovenských vidiečanov, farmárov i tých, čo žijú v meste, prepojiť ich a poskytnúť know-how, ako sa dá žiť INAK. Konferencia chce vniesť do diskusie i do životov účastníkov aj kresťanský rozmer.

Formát: Každý deň od pondelka do nedele (30.11.- 6.12.) od 18.00 do 19.00 hod. Každý deň vystúpia dvaja spíkri so svojou témou, súčasťou každého vstupu bude aj diskusia, kde diváci môžu klásť svoje otázky a podeliť sa o svoje postrehy k téme.

Konferencia bude vysielaná cez YouTube kanál Kresťan na vidieku online, naživo, link bude dostupný aj na Facebooku.

PROGRAM KONFERENCIE

Pondelok 30.11.
18.00 – 18.30 Pestovanie zeleniny a ovocia – aj pre Rómov? (Radoslav Makáň)
Naučil pracovať ľudí z osady, nepotreboval ani eurofondy
18.30 – 19.00 Agrokruhy: čas používať slovenský vynález! (Ján Šlinský)
Biopotraviny majú význam na tanieri

Utorok 1.12.
18.00 – 18.30 Príďte, u nás je bezpečne. Bioklimatický park Drieňová (Ladislav  Židek)
Životu netreba zavadzať
18.30 – 19.00 Ako rozkvitol sociálny podnik v Oáze (o. Peter Gombita)
Desiatky ťažko zamestnateľných ľudí dostanú novú šancu

Streda 2.12.
18.00 – 18.30 Martin Kastler, M. A., bývalý poslanec Európskeho parlamentu, Reprezentant a regionálny vedúci Nadácie Hannsa Seidela v strednej Európe

18.30 – 19.00 KLB (Katolícke hnutie vidieka, Nemecko) – vidiecke hnutie s tradíciou a s budúcnosťou (Veronika Stich) Rodinná farmárka z Nemecka, ktorá sa venuje budovaniu Katolíckeho vidieckeho hnutia v Nemecku a v Európe

Štvrtok 3.12.
18.00 – 18.30 Laudato Si – niekoľko praktických inšpirácií pre kresťana na vidieku (František Muška)
Buď pochválený, môj Pane
18.30 – 19.00 Nová šanca pre slovenské poľnohospodárstvo (Milan Jurky)
Člen Skupiny poradcov ministra Mičovského a predseda Združenia mladých farmárov Milan Jurky

Piatok 4.12.
18.00 – 18.30 Vidiek pre ducha i telo na Sigorde (o. Martin Mekel)
Krajské centrum rómskej misie a podnikateľský plán o. Mekela
18.30 – 19.00 Zamestnanosť, Rómovia, dobrý život na vidieku – takto sa to dá! (Michal Smetanka) Bývalý poslanec a “manažér” Spišského Hrhova, Michal Smetanka

Sobota 5.12.
18.00 – 18.30 Ako sa dá predísť záplavám v našich obciach? (Martin Kováč)
Bývalý splnomocnenec vlády SR pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny
18.30 – 19.00 Všetko o predaji z dvora (Anka Romančíková)
Pestovateľka a matka dvoch detí sa živí spracúvaním byliniek

Nedeľa 6.12. – vyvrcholenie programu
17.30 – 18.00 Moje skvelé detstvo v Abelande (Tomáš Abel)
U nás na farme som prežil rozprávkové detstvo
18.00 – 18.30 Kňaz na vidieku: experimenty, kivi sad a salsa verde (o. Peter Lazorík) Gréckokatolícke formačné centrum pre Rómov, okr. Vranov nad Topľou
18.30 – 19.00 Technokultúra vs. sen o živote v súlade s prírodou (Juraj Šúst) Predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa, SLH

Leave a comment

DUŠIČKY VIAC S BOHOM A S PRÍRODOU

(Pre sledovanie záznamu kliknite na obrázok.)

Aj Kresťan na vidieku si kladie otázku, ako prežiť túto extra špeciálnu dušičkovú oktávu obmedzenú koronou VIAC duchovne a ekologicky. Ako si uctiť našich zosnulých bez toho, aby sme škodili prírode? A stačí byť ekologickým? V čom nás môžu inšpirovať prírodné cintoríny? Ako súvisia ekológia a kresťanstvo? A čo vlastne v praxi znamená pojem integrálna ekológia?

O prírodných, ale aj nad-prirodzených témach spojených s dušičkovým obdobím porozprávajú hostia:

  • Monika Suchánska, spoluzakladateľka prírodného cintorína Záhrada spomienok vo Zvolene a členka Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica
  • o. Juraj Jurica, katolícky kňaz, Teologická fakulta KU

Podujatie môžete sledovať cez YouTube kanál Kresťan na vidieku v piatok 30. októbra o 18.00 hod. Alebo si ho môžete pozrieť neskôr v zázname, taktiež na našom YouTube kanáli.

Partnermi tohto podujatia sú Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) a Fórum života.

Pekný článok o ekologických cintorínoch – o čom to vlastne je.

Smrť je jediná absolútne istá vec v živote človeka – Pamiatka zosnulých. Zamyslenie o. Juraja Juricu o smrti.

Časný a večný život: čo pomáha a čo vlastne škodí? Zamyslenie. Ako môžu súvisieť život, smrť, večnosť a príroda?

Čo ste cítili po jeho strate? Sviečka za nenarodené deti, Spot 2020

Leave a comment

Spíkri konferencie SVITÁ NA LEPŠIE ČASY?

Predstavujeme Vám spíkrov, ktorí vystúpia „od Ondreja do Mikuláša“ na našej konferencii o nádeji pre Slovensko.

PONDELOK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

RADOSLAV MAKÁŇ – bývalý mikrobiológ od Nitry zavesil kariéru vedca na klinec a v 45 rokoch sa stal farmárom na východe Slovenska. Dnes v rámci projektu Romano barardo (Rómsky záhradník) – o. z. Svatobor – pracuje denne s desiatkami rómskych detí a ich rodičmi, deti často bráva na farmu. „Prácu vnímajú ako hru. Majú tak iné zážitky ako doma” . Viac v článku Naučil pracovať ľudí z osady, nepotreboval ani eurofondy.

JÁN ŠLINSKÝ – študoval záhradníctvo, ekologickému pestovaniu zeleniny sa venuje 17 rokov. Vynálezca jedinečného systému pestovania zeleniny AgroKruh – bez chémie a bez driny. Životný sen vybudovania funkčnej rodinnej ekofarmy, ktorú uživí pestovanie biozeleniny pre cca 60 rodín, realizuje spolu so svojou manželkou a synom na krásne položenom, necelé 2 ha veľkom, pozemku v meandri Malého Dunaja pri obci Hrubý Šúr. Viac o ňom v článku. Na konferencii sa dozviete aj to, čo nové sa mu podarilo rozbehnúť na Slovensku v rámci širšieho využívania jeho vynálezu šetrnému k pôde.

UTOROK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

LADISLAV ŽIDEK – oceňovaný biológ, ktorý šesť rokov buduje blízko Rajca ekologickú komunitnú farmu, kde spolu s dobrovoľníkmi gazdujú a tradičným spôsobom pestujú plodiny. Je presvedčený, že Bioklimatický Park Drieňová je ideálnym miestom, ako prežiť pandémiu koronavírusu v zdraví. Okrem iných projektov vybudoval aj Perníkovú chalúpku Infocentrum BIOKLIMA v Rajci, v ktorej predávajú vlastné perníky a v čase korony distribuujú rúška zraniteľným skupinám.

PETER GOMBITA – rímskokatolícky kňaz, riaditeľ útulku pre ľudí bez domova Oáza – nádej pre nový život, n.o. pri Košiciach. Je známy svojím optimistickým prístupom k životu, láskou k chudobným, k prírode i k všetkým živým tvorom a tiež behaním maratónov za chudobných do Ríma a do Lúrd. Nedávno sa mu podarilo rozbehnúť sociálny podnik, ktorý zamestnáva ľudí bez domova. Viac sa dočítate v článku Desiatky ťažko zamestnateľných ľudí dostanú novú šancu.

STREDA

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

MARTIN KASTLER, M. A. – člen bavorskej CSU a reprezentant Nadácie Hannsa Seidela pre strednú Európu. Bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu na volebné obdobie v rokoch 2003-2004 a 2008-2014. Pred zvolením do Európskeho parlamentu pracoval ako riaditeľ Oddelenia rozvojovej politiky a koordinátor projektov EÚ v Nadácii Hannsa Seidela v Mníchove. Kastler vyštudoval históriu a politické vedy v Erlangene, Nemecku a v Prahe. V súčasnosti prednáša na Univerzite aplikovaných vied v Ansbachu, Bavorsko. Viac info na: www.martinkastler.de

VERONIKA STICH – pochádza z Bavorska a už 30 rokov sa aktívne angažuje pre rozvoj vidieka. Prakticky celý život aj so svojím manželom pracovala na ich rodinnej farme, ktorú teraz prebral jej syn s rodinou. 23 rokov pracuje ako dobrovoľníčka pre Katolícke hnutie vidieka (KLB) v Bavorsku. 10 rokov sa venovala v rámci krajinského vzdelávacieho diela KLB v Bavorsku projektu „Spoločný rast európskej rodiny národov“. Od roku 2016 sa podieľa na vedení strategického partnerského EU Erasmus+ projektu „PRORURE II“, v ktorom je zapojených 10 európskych krajín. Je tiež aktívna vo svojej farnosti.

ŠTVRTOK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

FRANTIŠEK MUŠKA – vyštudoval fytotechniku na Vysokej škole zemědělské v Brne. Zaoberá sa predovšetkým ochranou rastlín. Jeho doménou je tzv. signalizácia, teda optimalizácia chemického ošetrenia rastlín, zabezpečujúca kvalitnú úrodu a súčasne minimalizujúca zaťaženie životného prostredia. Je autorom, prípadne spoluautorom, asi 300 článkov, predovšetkým odborných z oblasti ochrany rastlín, ale aj populárno-vedeckých z histórie, či cestovného ruchu. Jeho široký okruh záujmov mu umožňuje vidieť súvislosti. Okrem iného sa v poznaní dejín snaží nachádzať poučenie pre súčasnosť. 

MILAN JURKY – člen Skupiny poradcov ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku ASYF. Vlastní rodinnú farmu v obci Vasiľov. Spolu s rodinou chová hovädzí dobytok, špecializuje sa na predaj mlieka a syrových výrobkov. Pri práci používa kvantum moderných technológií. Viac sa o ňom dozviete v článku: Farmár Jurky: Vďaka práci Jána Kuciaka sa slovenské poľnohospodárstvo ozdravuje.

PIATOK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

o. MARTIN MEKEL – gréckokatolícky kňaz, manžel a otec 3 detí. Po 15 rokoch vedenia rómskej misie v Čičave, kde vybudoval Gréckokatolícke formačné centrum a zmenil životy stoviek Rómov, sa odvážil prijať novú misiu na Sigorde. Zo starej budovy bývalého lesníckeho učilišťa vzniká prácou Rómov i Nerómov centrum s odvážnymi podnikateľskými i ekologickými plánmi, v ktorom Rómovia majú slúžiť všetkým. Odvážne? Posúďte sami: romskamisia.sk/sigord

MICHAL SMETANKA – výrobca hud. nástrojov, hudobný interpret, skladateľ, multiinštrumentalista, zberateľ a prevádzkovateľ múzea hud. nástrojov, pedagóg. Od r. 1997 aktívny v oblasti neziskového sektoru v organizáciách venujúcich sa ľudovej kultúre, etnografii a rómskej problematike. Od roku 2000 už pôsobí v treťom sektore profesionálne. Dlhoročne bol poslancom obce Spišský Hrhov a pozná všetky tajomstvá jeho úspechu. Už dávno zistil, že ak chceme s Rómami pracovať alebo ak od nich chceme nejakú zmenu, musíme sa s nimi najprv skamarátiť. Toto heslo sa týka každej obce slovenského vidieka.

SOBOTA

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

MARTIN KOVÁČ – ukončil v roku 1995 štúdium vodného hospodárstva krajiny na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Odborne sa venuje témam ako sú ochrana kultúrneho dedičstva, znižovanie povodňových rizík, rizík sucha, tiež správa a obnova budov. Bol spoluzakladateľom neziskovej organizácie Národný Trust Slovenska, je členom medzinárodnej siete sociálnych inovátorov Ashoka. V rokoch 2010 až 2012 pôsobil vo funkcii splnomocnenca vlády SR, ktorý bol zodpovedný za prípravu a implementáciu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR. V roku 2020 inicioval vznik odbornej platformy Klimatický klub. Vypočujte si jeho podcast na Postoji.

ANKA ROMANČÍKOVÁ – je matkou 2 dcér a býva v dedinke Kalná nad Hronom v okrese Levice. Členka Gazdovského spolku Hont-Tekov, ktorý združuje malých farmárov a prvovýrobcov. V roku 2019 absolvovala úplný kurz permakultúrneho dizajnu. Spravuje skupinu Alchymisti, ktorá propaguje udržateľný životný štýl. Odišla z práce, aby sa mohla naplno venovať svojim záľubám a časom sa nimi aj živiť. …a začalo to práve predajom z dvora.

NEDEĽA – vrchol programu

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

TOMÁŠ ABEL – študuje Krajinné inžinierstvo na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Momentálne je prvák na Inžinierskom stupni, kde si zvolil modul vodné hospodárstvo. Štúdium ho baví a napĺňa, pretože v tom vidí veľký význam z pohľadu environmentálneho, ale aj osobného. Veľmi ho baví práca súvisiaca s vodou, krajinou a botanikou. Je vášnivý záhradkár. Vyrastal na farme/gazovskej osade Abeland ako jeden z 8 detí rodiny Abelovcov. Táto rodina sa snaží žiť kresťanské hodnoty v symbióze s prírodou a spoločenstvom podobne zmýšľajúcich ľudí. Medzi jeho ďalšie voľnočasové aktivity patrí rybárčenie, bylinkárčenie a športy všetkého druhu. 

o. PETER LAZORÍK – gréckokatolícky kňaz pôsobiaci v rómskej misii, manžel a otec 4 detí. Od detstva fascinovaný prírodou, pestovaním aj šľachtením. Spolu s manželkou pracujú na vytvorení gazdovského dvora s prvkami permakultúry za účelom zamestnávania a vzdelávania ľudí zo sociálne vylúčených komunít. Podarí sa im to? Možno závisí aj od vašich rád a postrehov.

JURAJ ŠÚST – je publicista, učiteľ, aktivista. Je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH), kde aj vedie niektoré semináre z oblasti morálnej/politickej filozofie a kresťanskej kultúry. Stojí za festivalom Bratislavské/ Košické Hanusove dni, píše do revue Impulz a denníka Postoj, vystupuje v relácii Reflektor, a taktiež sa zapája do občianskych aktivít, najmä v oblasti pro-life. S rodinou chová sliepky a hrá sa na domáceho pestovateľa.

Leave a comment

Rozhrania života

Autorka článku: Patricia Pavlovská

Systémy navrhnuté podľa permakultúrnych princípov sú založené na podobnom fungovaní ako systémy čisto prírodné. Princípy navrhovania permakultúrnych systémov majú snahu okopírovať základné pravidlá fungovania ekosystémov so zámerom, aby boli umelé systémy čo najviac samočinné a súčasne čo najviac produktívne a zároveň bezodpadové. Platí tu pravidlo tzv. “minimaxu”, maximálne výnosy pri minimálnom úsilí. Jedným z nástrojov, ako sa čo najviac priblížiť týmto parametrom, je využitie “okrajového efektu”.

“Ekotón – hraničná časť medzi dvoma biocenózami, napr. okraj lesa, prechodné pásmo medzi rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami” (www.cudzieslova.sk)

Ako príklad si môžeme vziať rozhranie (ekotón) medzi vodnou plochou a pevninou. V rybníku, ako špecifickom prostredí, žije určité množstvo živočíchov a rastlín, ktoré sú schopné osídliť tento priestor. Na pevnine, napríklad na lúke okolo rybníka, žije tiež len určité množstvo rastlín a živočíchov. Okraj rybníka je rozhraním (ekotónom) týchto dvoch prostredí. Pozorovaním si môžeme uvedomiť fakt, že na rozhraní týchto dvoch výrazne odlišných priestorov žije väčší počet druhov ako je súčet druhov na jednotlivých prostrediach. Jednoducho povedané, ak na lúke žije 10 druhov, v rybníku 10 druhov, tak na rozhraní ich nebude žiť 20 druhov, ale viacej. Rozhrania (ekotóny) umožňujú totiž život aj obojživelníkom či rastlinám vlhkomilným, ktoré by nerástli vo vode ani na suchej lúke. Okrajové zóny výrazne zvyšujú biodiverzitu systému. Ekotóny sú zreteľné aj medzi lesom a lúkou, kde sa to napr. prejavuje krovitým poschodím a častejším a bohatším výskytom jedlých húb. 

Túto vlastnosť môžeme zámerne využiť pri budovaní permakultúrnych systémov. Keďže sa snažíme dosiahnuť čo najproduktívnejší a pritom veľmi stabilný ekosystém na čo najmenšej ploche, využitie ekotónu nám umožní zmenšovať plochu potrebnú na produkciu pri zachovaní biodiverzity. Môžeme sa pozrieť na rozhranie rybníka a pestovateľskej plochy. Pokiaľ je okraj rybníka kruh, jeho obvod je ekotónom, ktorý je veľký ako samotný obvod rybníka. Pokiaľ okraje rybníka zvlníme, urobíme poloostrovy vybiehajúce do rybníka, na tom istom obvode kruhu získame oveľa dlhšiu trasu ekotónu, čiže zväčšíme dĺžku rozhrania a tým aj jeho využiteľné vlastnosti. Na tomto princípe fungujú napr. “chinampy – chinampas”. Sú to poloostrovy vybiehajúce do vodnej plochy. Vo vode je rozvinutá akvakultúra, na pevnine pestovateľské plochy. Úrodné bahno z vody sa vyhadzuje na chinampy. Okrem produkcie pre človeka sa na chinampách pestujú  aj plodiny pre chov rýb, ktoré voľne padajú do vody a živia ryby v akvakultúre. Je tu kolobeh, biodiverzita, stabilita. 

Najväčším rozhraním na Zemi je rozhranie medzi neživou litosférou (horninou) a neživou atmosférou (vzduchom). Hrúbka litosféry je 100 – 200 km. Hrúbka atmosféry je cca 600 – 700 km. Medzi týmito dvoma rozhraniami prebieha neustály proces premeny, proces zrodu, proces tvorby života. Tu vzniká pôda. Napriek tomu, že chápeme fyzikálne a chemické procesy zvetrávania hornín pomocou vody, vzduchu, tepla, je to pre nás stále záhadné ako počatie dieťaťa, táto zmena neživého na živé. Zmena, pri ktorej vzniká tenulinká, niekde len niekoľko centimetrov hrubá, živá, dynamická forma hmoty, ktorá umožňuje život rastlinám a tým aj väčšine suchozemských živočíchov. Celý suchozemský život závisí na pôde, jej schopnosti plodiť, jej schopnosti transformovať neživé na živé (minerály na rastlinné telá), živé  na neživé (rozklad mŕtvych tiel). 

„Napriek tomu, že chápeme fyzikálne a chemické procesy zvetrávania hornín pomocou vody, vzduchu, tepla, je to pre nás stále záhadné ako počatie dieťaťa, táto zmena neživého na živé.“

Preto je veľmi dôležité uvedomenie, že pôda nie je nevyčerpateľný zdroj, že pôda nie je niečo samozrejmé. Je to živý komplex, ktorý sa dá veľmi ľahko zničiť a veľmi pomaly uzdraviť. Z tohto pohľadu ochrana pôdy, predovšetkým úrodnej, je nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie trvalej udržateľnosti ľudskej kultúry (spomeňte si na zaberanie najlepšej poľnohospodárskej pôdy hypermarketmi a priemyselnými parkami). Pokiaľ si zaberieme, zdevastujeme, či zmyjeme eróziou úrodnú pôdu, budú nám nanič všetky priemyselné parky…

Našťastie, pôda sa dá i budovať, dá sa skvalitniť, dá sa zúrodniť, dá sa obnoviť i vyčistiť. Všetkými týmito technológiami je vhodné a nutné sa zaoberať v poľnohospodárstve, pôdohospodárstve a o to viac v permakultúrnych systémoch, aby boli vôbec schopné fungovať. Viac informácií na tému budovania pôdy získate na kurzoch permakultúry.

Článok prebratý z časopisu Klíčová dírka (2010/7) s láskavým dovolením autorky Patricie Pavlovskej. Viac o permakultúrnych kurzoch sa dozviete na: www.skola.permakultura.sk

Foto: Erik – Homo Viator; Lucia Dlugošová OZ KreDO

Leave a comment

Voda a jej šetrenie

…ani kvapka nazmar..

Voda je nutnou podmienkou pre existenciu života na našej planéte. Celých 96,5 % jej je v moriach a oceánoch, 1,8 % v ľade, 1,7 % tvorí spodná voda, 0,006 % sú slané jazerá, 0,007 % sladké jazerá. Sladkej, pitnej a vôbec dostupnej vody je teda neúmerne málo. Voda je najrozšírenejšou látkou v biosfére. Často sa hovorí, že je základom života. Presnejšie je jednou z podmienok existencie života na Zemi. Celá naša populácia je vodou zviazaná tak, ako sú bunky tela spojené krvným riečišťom. Poďme sa vrátiť k úcte, ktorú skôr ľudia vode preukazovali. Pokiaľ si ju nevážime, nemôžeme ňou šetriť. Je pravda, že najviac vody spotrebuje priemysel a poľnohospodárstvo, ale to nás ešte neoprávňuje k tomu, aby sme sa k vode náležito nesprávali. Priemerný človek spotrebuje 150 l vody denne. Zamyslime sa, ako náš podiel na znečisťovaní vody znížiť na minimum. 

Nesmierne závažný je problém s nedostatkom vody v niektorých častiach rozvojového sveta, kde rozširujúce sa púšte vytláčajú časť obyvateľov z územia ich predkov. Akurát 17. júna si pripomenieme Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha.

Európa spotrebuje veľké množstvo vody v dôsledku dovozu produktov (napríklad bavlny) z oblastí zasiahnutých jej závažným nedostatkom. Európa má dostatok vody, ale využíva vodu i z iných oblastí prostredníctvom obchodu s poľnohospodárskymi produktami. Napríklad vo Veľkej Británii dve tretiny vodnej stopy zostávajú mimo jej územia, predovšetkým v Afrike a Južnej Amerike, teda  v oblastiach, ktoré nemajú vody dostatok.
Zníženie spotreby pitnej vody prináša i výrazné finančné úspory. Za ostatných dvadsať rokov vzrástla u nás ich cena v pomere k príjmom približne desaťkrát a práve vďaka tomu klesla i jej spotreba až na polovicu. Stále je ale ešte veľká. Vinou toho sa kdekoľvek využíva ako pitná nielen spodná voda najvyššej kvality, ktorá je až na údržbu rozvodov a elektrinu na čerpanie zdarma, ale i voda na používanie menej vhodná, draho získavaná, vyžadujúca chemické úpravy. Aj na Slovensku je okrem toho v niektorých oblastiach a obdobiach o vodu núdza, rôzne jej využitie si vzájomne konkuruje a môže se prejaviť napr. až v akútnom nedostatku pre poľnohospodárstvo. V ďalších desaťročiach sa tento problém bude so zmenou klímy ďalej prehlbovať. I preto je na čase začať sa učiť s vodou hospodáriť omnoho lepšie.

Tipy ako šetriť vodou v oblastiach:

  1. Hygiena a batérie
  2. Umývanie riadu a odpady
  3. Pranie
  4. Čistenie škvŕn

1. HYGIENA A BATÉRIE

Používame úsporné sprchové hlavice, hlavice s perlátorom, jednopákové batérie, termostatické batérie, WC s úsporným splachovačom na malé a veľké spláchnutie. Na vidieku sú ideálne na používanie moderné suché záchody. Odporúčame používať mydlo namiesto sprchového gélu a prírodný deodorant namiesto umelých vôní. Správne dimenzujeme systém tak, že bojler umiestňujeme čo najbližšie k batériám, využívame dvojitý/trojitý rozvod vody (pitná, úžitková – šedá, príp. aj dažďová voda) a vodu recyklujeme (napr. šedú vodu používame na splachovanie, dažďovú vodu na pranie a umývanie).

2. UMÝVANIE RIADU A ODPADY

Na umývanie riadu môžeme využiť kvalitné umývačky, ktoré šetria vodu. V opačnom prípade riad umývame v dreze plnom horúcej vody (s octom) a potom len krátko oplachujeme vlažnou vodou. Snažíme sa čo najviac obmedzovať používanie saponátov a iných chemických prípravkov. I pri upratovaní často využívame ocot, ktorý saponáty nahradí, ale nemá nepriaznivý účinok na kvalitu vody (octu použijeme asi 5x viac ako saponátu). Upchávaniu odpadu sa snažíme predchádzať – používaním sitka, ktorého obsah môžeme väčšinou odkladať do kompostu, a občasným prepláchnutím vriacou vodou s octom. Predovšetkým ale do odpadov nepustíme mastnotu. Tuky, ktoré už naozaj nemôžeme ako potraviny využiť ani ich odovzdať do zberu, potom ich napr. vylejeme do pilín, popola či podobných nasiakavých odpadov a uložíme do kompostu, alebo ich využijeme ako palivo. Zvyšné mastné povrchy najprv dôkladne očistíme papierom, potom umývame vodou. Pri všetkom čistení sa však okrem octu najviac odporúča používať obyčajné mydlo (tuhé, mleté, tekuté i mazľavé), ktoré by nemalo obsahovať žiadne riedidlá ani iné chemické prímesy.

3. PRANIE

V prvom rade používame kvalitné spotrebiče. Vhodné sú aj mechanické (ručné) práčky. Je dôležité poznať tvrdosť vody v domácnosti, pretože pri mäkkej vode je nižšia spotreba pracieho prášku. Hlavná zásada je prať ozaj špinavé veci a až vtedy, keď je bubon práčky plný. Normálna hygienická teplota prania je 40°C, pri ktorej sa ušetrí 60-70% energie oproti praniu na 90°C. Aj účinnosť moderných pracích prostriedkov je optimalizovaná na nízke teploty.  Na ručné pranie je ideálne mydlo, ktoré sa vo vodnom prostredí veľmi rýchlo a úplne biologicky rozkladá na látky v prírode bežné. 

Úsporné je, pokiaľ je to potrebné, pridať ako zmäkčovadlo obyčajnú sódu (uhličitan sodný) a potom len podstatne menšie množstvo pracieho prostriedku. Prací prostriedok dávame priamo do bubna práčky. Nepoužívame predpierku. Silnejšie zašpinené prádlo namočíme cez noc do studenej vody. Škvrny na prádle odstránime vopred. Potom je možné znížiť dávku pracieho prostriedku i o tretinu. 

Aviváže a optické zjasňovače sú zbytočné, biologicky ťažko odbúrateľné a na čistotu prádla nemajú vplyv. K mäkkosti prádla pomôže najlepšie dažďová voda a tiež sušenie na slnku či vzduchu. Účinok aviváže dosiahneme pridaním malého množstva octu do priehradky na aviváž. Pokiaľ chceme prádlo naozaj voňavé bez dráždivých chemických prídavkov, dáme do skrine voňavý sáčok s levanduľou či inými bylinkami alebo ju prevoniame prírodnými kvetinovými vodami (vonné výluhy na vodnej báze). Ďalšou možnosťou je pridať pár kvapiek éterického oleja k praciemu prostriedku.Výhodné je používať „stavebnicové“ pracie prostriedky, kde si k základnému (koncentrovanému) praciemu prostriedku podľa potreby dokúpime prostriedky na škvrny, vlnu a pod., ktoré používame len občas. Odporúčame vyskúšať pranie v dažďovej vode.

4. ČISTENIE ŠKVŔN

Zázračný prostriedok na všetky typy znečistenia neexistuje. Ekologické odstraňovanie škvŕn znamená voľbu príslušného prostriedku podľa druhu znečistenia. Na väčšinu škvŕn si vystačíme so základnou zostavou domácich prostriedkov: ocot, sóda, čpavok, lieh, olej, soľ. 

Napr.: škvrny od kávy a od kečupu odstránime octovou vodou, škvrny od červenej cvikly 5%-ným čpavkom, škvrny od piva liehom a pod. Každý vie, že na rozliate červené víno platí obyčajná soľ. Lakovaný nábytok získa opäť zašlý lesk, keď na ľanovú handričku nakvapkáme ľanový alebo olivový olej s dvoma kvapkami liehu a povrch nábytku pretrieme. Kožený nábytok  ošetríme zmesou jednej lyžičky octu a jednej lyžičky oleja. Leštíme mäkkým flanelom. Prútený nábytok umývame slanou vodou


Pripájame aj originálny recept (našich starých mám) na Domáci gél na pranie, ktorý je lacný, účinný a navyše ekologický.

V ďalšom článku si povieme niečo o:

  • ekologickom upratovaní
  • praktických upratovacích tipoch
  • vode v dome a okolo domu.

Článok čerpal z publikácie Desatero domácí ekologie.

Leave a comment

Recept: Domáci prací gél

Recept na lacný a účinný prací prostriedok

Prací sliz nespôsobuje alergie a je veľmi vhodný i na pranie plienok a bielizne pre malé deti.

Čo potrebujeme

Kocku pracieho mydla (príp. nastrúhané mydlové vločky) – 175 g.

Praciu sódu: kryštalickú alebo práškovú. Prášková sóda je asi 3x účinnejšia než kryštalická, preto se jej dáva 3x menej. Obsahuje však zložku, ktorá se usadzuje ako šedý povlak, lepšie sa teda osvedčuje sóda kryštalická. Čistá sóda je dráždivá, manipulujeme s ňou opatrne.

Postup: Mydlo (175 až 250 g – vyskúšajte) nastrúhame a nasypeme do vedra s litrom horúcej vody a necháme rozpustiť. Dolejeme 5 litrov horúcej vody, stále miešame, pridáme sódu – zhruba 250 g kryštalickej alebo 100 g práškovej, a necháme rozpustiť. Príprava zaberie asi 15 minút. Po vychladnutí vznikne hustejší sliz. Ak perieme často, pripravíme si dvojnásobnú dávku.

Dávkovanie: 250–500 ml podľa stupňa znečistenia prádla, najlepšie priamo do bubna práčky. Ak používame odložený štart, nenecháme nezriedený sliz na prádle, najlepšie bude ak ho vložíme dovnútra i s odmerkou. Päť litrov slizu teda stačí na 10–20 práčiek. Pri tvrdšej vode pridáme ku každému praniu pol až jeden kelímok pracej sódy. Ako aviváž používame ocot – vôňa odoznie pri schnutí. Do priehradky na aviváž ho dáme cca 3 lyžice (je potrebné vyskúšať).

One Comment

Viliam Novák: Otepľuje sa najmä preto, lebo extrémnym využívaním krajiny meníme toky vody a energie v krajine

Najvýznamnejším skleníkovým plynom je vodná para. Zmena koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére nie je dominantným faktorom zmeny klímy, hovorí vedec Ing. Viliam Novák, DrSc. z Ústavu hydrológie SAV.

Foto: Energie-portal.sk

Ing. Viliam Novák, DrSc. (77) pôsobil od roku 1964 v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venoval sa kvantifikácii transportu hmoty (vody) a energie v systéme pôda – rastlina atmosféra, predovšetkým evapotranspirácii porastov a ich štruktúre (vyparovanie, transpirácia), metódam ich výpočtu a ich modelovaniu. Vo vydavateľstve Springer vydal dve monografie s touto problematikou. Je bežcom na dlhé trate. Doteraz odbehol 119 maratónov v 16 krajinách na štyroch kontinentoch.

Obsah niektorých vedeckých disciplín sa laickej verejnosti objasňuje ťažšie a platí to aj vo vašom prípade, no pokúsim sa o to. Vo svojej kariére sa venujete najmä transportu hmoty a energie v pôde a v atmosfére. Je to tak správne?

V podstate áno. Venujem sa bilancii hmoty, predovšetkým vody a energie v biosfére. Presnejšie transportu vody medzi pôdou, rastlinou a atmosférou.

Ako sa hýbe voda

Máte niekoľko renomovaných vedeckých prác v oblasti výparu vody. Akú úlohu zohráva vyparovanie vody v termoregulácii atmosféry?

Výpar je energeticky najnáročnejší proces na planéte Zem. Na výpar sa spotrebuje viac ako polovica slnečného žiarenia, ktoré dopadá na Zem. Spotreba energie na výpar je rozhodujúcim faktorom regulácie teploty atmosféry. Keby výpar neexistoval, alebo by sa jeho intenzita výrazne zmenila, tak by na Zemi nemohol existovať život v takej forme, ako ho poznáme.

Prečo?

Energia, ktorá sa spotrebuje na premenu skupenstva vody z kvapalnej na plynnú, by sa spotrebovala predovšetkým na nahriatie biosféry. Priemerná teplota by sa zvýšila o niekoľko desiatok stupňov Celzia a Zem by bola neobývateľná. Teplotne by sme sa nachádzali niekde medzi súčasnou Zemou a Venušou.

Na severnom póle je však takmer nulová vlhkosť vzduchu a je tam zima.

Vyparuje sa tam oveľa menej, zhruba 100 až 200 milimetrov vody ročne, teda spotreba energie na výpar je malá. Nízke úhrny výparu v Arktíde a v Antarktíde nie sú rozhodujúcou príčinou tamojších nízkych teplôt vzduchu.

Na severnom póle je chladno preto, lebo tam dopadá veľmi málo energie zo Slnka. Je to kvalitatívne porovnateľné so zimným obdobím v našom klimatickom pásme.

Skúsme si to preniesť na podmienky Slovenska. Keby nespadlo na naše územie – podľa toho, o ktorú časť Slovenska ide – v priemere 450-1000 milimetrov zrážok ročne, teplota ovzdušia by bola oveľa vyššia?

Áno. Na severnom póle sa vyparí mesačne 1 centimeter vody. Na každý kilogram odparenej vody je potrebných približne 2,5×106 joulov energie. To je veľmi veľa. Je to viac ako päťnásobok energie potrebnej na nahriatie jedného kilogramu vody z nula na sto stupňov Celzia.

Priemerne sa z oceánov vyparí ročne asi 1,5 metrová vrstva vody, čiže najmenej desaťkrát viac ako z ľadovej krajiny. Na Slovensku sa z vodnej hladiny vyparí asi 750 milimetrov za rok, z krajiny pokrytej vegetáciou približne 500 milimetrov, teda oveľa menej ako z vodných plôch.

Okrem toho asi 71 percent povrchu Zeme pokrýva voda, ktorej rýchlosť výparu je maximálne možná v daných meteorologických podmienkach. Z tropických pralesov, ktoré zatiaľ tvoria 47 percent všetkých lesov na Zemi, sa vyparuje takou intenzitou ako z vodných plôch v adekvátnych meteorologických podmienkach. Preto sú tropické pralesy takou dôležitou súčasťou ekosystému. A nielen preto, obsahujú podstatnú časť sortimentu živočíchov na Zemi.

Iný, dôležitý aspekt funkcie vysokoproduktívnych dažďových pralesov, je viazanie oxidu uhličitého v procese fotosyntézy, čím znižujú jeho koncentráciu v atmosfére a tak znižujú aj skleníkový efekt.

Aká časť z toho, čo naprší, sa z krajiny odparí, teda zjednodušene neodtečie vo vodnom toku?

Ak hovoríme o Strednej Európe, v nížinných oblastiach sa odparí až 95 percent úhrnu zrážok. V horských oblastiach, kde je chladnejšie a oveľa vyšší úhrn zrážok, je to len menej ako polovica.

Úloha vegetačného krytu

Na Slovensku je v súčasnosti veľkou témou holorubný spôsob ťažby dreva. Mnohí environmentálni aktivisti poukazujú na to, že vegetačný kryt, ktorý zostane po holorube, nedokáže natoľko zadržiavať vodu a dochádza ku zbytočnému odtoku vody. Sú tie rozdiely medzi vegetačnými krytmi naozaj také zásadné?

Intenzívnym výskumom súvisiacim s kalamitou vo Vysokých Tatrách, keď boli odlesnené veľké plochy ihličnatých lesov, sa zistilo, že v našich klimatických podmienkach ani holoruby nespôsobia výrazné zvýšenie odtoku vody. Ich funkciu do značnej miery prevezme nízka vegetácia, teda napríklad tráva a kríky.

Zadržiavanie vody závisí oveľa viac od vlastností pôdy ako od vlastností vegetačného krytu. Pravdou však je, že holoruby môžu prispieť k zvýšeniu erózie pôd a preto takýto spôsob hospodárenia v lesoch je nevhodný.

Málokto si uvedomuje, že neudržiavané lesné cesty môžu spôsobiť výrazné zvýšenie odtoku zo zrážok a eróziu. Údržba týchto ciest je nevyhnutná aj z hľadiska zníženia povrchového odtoku a erózie.

Skúmate tieto vlastnosti povodia aj experimentálne? V Česku už v prvej polovici minulého storočia začali sledovať dve povodia, Kychovej a Zděchovky, s odlišným vegetačným krytom.

Na Slovensku sledujeme (Ústav hydrológie SAV – pozn. red.) už viac ako tridsať rokov odtokové procesy v Jaloveckej doline, ako aj ostatné vlastnosti prostredia, ktoré na tvorbu odtoku vplývajú.

Sú to vlastnosti pôdy, porastov ako aj meteorologické charakteristiky. Povrchový odtok aj počas intenzívnych zrážok je tam veľmi zriedkavý jav.

Čo sa týka zadržania vody v krajine, tak lesný porast, teda stromy, nielenže nezadržiavajú vodu v krajine, ale naopak, kolobeh vody zrýchľujú. Je to predovšetkým preto, lebo lesné porasty majú vysoký podiel tzv. intercepčne zachytenej vody, to znamená, že ihličnaté lesy zachytia svojim ihličím alebo listami a spätne vyparia až 40 % ročného úhrnu zrážok.

Strom hospodári s vodou veľmi „nehospodárne“, tento podiel úhrnu zrážok vracia do atmosféry bez toho, aby sa dostala do pôdy.

Samozrejme to závisí od druhu stromu, napríklad či ide o ihličnatý, alebo listnatý, ale v priemere môžeme konštatovať, že približne tretinu zrážok stromy okamžite vracajú do atmosféry a veľkú časť zvyšku následne evapotranspirujú.

Pri holorube sa teda do zeme dostane oveľa väčšia časť zrážok.

Áno. Nespôsobia však v podmienkach strednej Európy zásadné zvýšenie povrchového odtoku. Pri známej tatranskej kalamite v roku 2004 boli zlikvidované tisíce hektárov lesného porastu. Skúmali sme, ako sa zmenia odtokové pomery.

Aký bol výsledok?

Neboli pozorované dlhodobé významnejšie rozdiely v povrchovom odtoku pred a po kalamite.

Čím sa to dá vysvetliť?

Do veľkej miery tým, že časť funkcie lesa prevezme nízky porast, ktorý v našich podmienkach rýchlo pokryje povrch pôdy, potom tiež vlastnosťami konkrétnej pôdy, jej zvýšenou retenčnou kapacitou. V podmienkach zmien klímy sa zvyšuje evapotranspirácia, a tým sa vytvára „voľná“ retenčná kapacita v pôde, ktorá je schopná zachytiť aj tú vodu zo zrážok, ktorá sa intercepčne nezachytila stromami.

Takže rovnica „prišla povodeň = spôsobil ju holorub“ neplatí?

V našich podmienkach nie. Principiálne, holoruby môžu prispieť k zvýšenému odtoku po intenzívnych zrážkach s vysokými úhrnmi.

Pri extrémnych úhrnoch zrážkových udalostí , ktoré dopadnú na pôdy s vysokou vlhkosťou, sa povodniam nedá zabrániť ani neporušeným porastom. Je možná tzv. pasívna ochrana, t.j. nestavať domy v tzv. záplavových územiach.

Na Slovensku sú však najmä vidiecke sídla do značnej miery lokalizované v záplavových územiach.

Zadržiavanie vody v krajine

Veľkou spoločenskou témou v súčasnosti je aj zadržiavanie vody v krajine. Slovenské ministerstvo plánuje minúť veľké dotácie na budovanie rôznych malých vodozádržných opatrení. Bude to mať význam na zmiernenie klimatických zmien?

Zachytávanie dažďovej vody, či budovanie zelených striech alebo retenčných nádrží bazénov pri objektoch s veľkou plochou nepriepustných povrchov, sú správne opatrenia. Napokon každý dobrý hospodár zadržiava zrážkovú vodu zo striech do sudov. Nerieši to však nedostatok vody v krajine.

Jediný významný efekt na zadržiavanie vody v krajine ako je Slovensko má budovanie veľkých retenčných nádrží.

Aj malé nádrže však vplývajú pozitívne na lokálnu klímu.

Bezpochyby áno, aj keď nie významne. Odparovanie vody je energeticky veľmi náročné, takže lokálne dokáže mierne schladiť ovzdušie.

Na Slovensku je vybudovaných približne 280 vodných nádrží, drvivú väčšinu z nich však tvoria práve malé vodné nádrže.

Značná časť malých vodných nádrží bola vybudovaná ako zdroje vody pre závlahy. Využívali sa veľmi málo a veľká časť z malých vodných nádrží prakticky nefunguje.

A čo tzv. prehrádzky, teda malé zadržiavacie prekážky, či „hrádze“ na malých vodných tokoch, ktoré sú širokou verejnosťou vnímané ako jedno z účinných riešení pre spomalenie otepľovania?

Tie nie sú žiadnym novým riešením. Budujú sa aj teraz. Sú to betónové alebo murované prehrádzky, najnovšie boli vybudované nad Bratislavou – Račou smerom na Biely Kríž.

Ich úloha je však iná, majú najmä protierózny účinok. Znižujú energiu prúdiacej vody a zadržiavajú plaveniny. Predstava, že by významnejšie zadržiavali vodu alebo pozitívne menili klímu, je mylná.

Mnohé z tých opatrení, ktoré sa stavali za účelom „zadržiavania vody“, navyše nemali ani vhodné stavebné riešenie. Výrazne ich stavbu podporila vláda Ivety Radičovej na podnet aktivistu Michala Kravčíka.

Videl som niekoľko takýchto prehrádzok, napríklad v Ťahanovciach. Po niekoľkých rokoch sú úplne zničené.

V rámci tých opatrení tam boli aj vykopané veľké jamy, ktoré mali slúžiť ako dočasné retenčné nádrže. Teraz sú zanesené neidentifikovateľnou smradľavou zmesou a úplne nefunkčné.

Správajú sa teda presne tak, ako hydrológovia predpokladali a na čo upozorňovali.

Čo spôsobuje globálne otepľovanie?

Hovorili sme o korelácii a kauzalite. Skúsme to preniesť na iný príklad, ktorý vo verejnosti rezonuje ešte viac, globálne otepľovanie. Je pozorované a známe, že v atmosfére rastie podiel niektorých skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Ten prepúšťa menej energie von z atmosféry, takže ju „otepľuje“.

Je to podobný typ korelácie ako s holorubmi. Zvyšovanie teploty totiž spôsobujú aj mnohé iné faktory. Oxid uhličitý (CO2) nemá podstatný vplyv na zmenu klímy. Keby sme eliminovali nárast podielu CO2 v atmosfére, aj tak by prebiehali zmeny klímy, len miernejšie.

Čo sú potom rozhodujúce faktory, ktoré vplývajú na zmeny klímy?

Pravdepodobne najvýznamnejšie ovplyvňuje zmeny klímy spolupôsobenie Slnka a Zeme. Bez toho by neexistovala doba ľadová (pred 12 000 rokmi), ani klimatické optimum (900 – 1400 n.l.), vtedy dôsledky činnosti človeka na ekosystém boli zanedbateľné.

Nepopieram, že činnosť človeka významne ovplyvňuje klímu na Zemi predovšetkým tým, že mení ekosystémy a tak narušuje rovnováhu v nich.

Najvýznamnejším skleníkovým plynom je voda, resp. vodná para.

Stabilizátorom klímy na Zemi sú vodné plochy, ktoré tvoria 71 % plochy Zeme a spotrebujú na výpar až 90 % slnečného žiarenia dopadajúceho na ich povrch. Ďalším významným biotopom sú tropické, dažďové pralesy, ktoré pokrývajú asi 5.5 milióna štvorcových kilometrov.

Ich rozloha sa každým rokom znižuje.

Z družicových meraní vyplýva, že za uplynulých 20 rokov sa znížila ich plocha asi o 1 milión kilometrov štvorcových, teda ročne priemerne o 50 000 km, čo je približne plocha Slovenska. V roku 2018 sa však plocha tropických pralesov znížila až o 120 tisíc km2.

Na týchto vyklčovaných územiach vznikajú napríklad polia, alebo čiastočne urbanizovaná krajina. Výpar z týchto plôch sa teda zníži približne o polovicu a zvyšok dostupnej energie nahreje okolie.

Okrem primárneho ohrevu povrchu Zeme sa zvýši aj koncentrácia pár vody, ktorá je úmerná teplote, a zodpovedajúco sa zvýši aj skleníkový efekt. Ďalším negatívnym dôsledkom odlesňovania je zníženie viazania COporastami v procese fotosyntézy a sekundárne zvýšenie skleníkového efektu atmosféry.

Zmeny plôch lesov v ostatných troch klimatických pásmach, teda subtropickom, miernom pásmo a v boreálnych lesoch – tajge, sú asi tretinou zmien plochy tropických lesov, avšak s výrazne nižšou produkciou biomasy a teda aj menším vplyvom na klímu.

Vplyv oxidu uhličitého a iných minoritných skleníkových plynov v atmosfére na otepľovanie je nespochybniteľný, no nie je rozhodujúci.

Celosvetová agenda boja proti globálnemu otepľovaniu je však založená najmä na znižovaní produkcie CO2.

Áno, ale tieto opatrenia nepomôžu zásadným spôsobom, aby sa teplota nezvyšovala.

Podľa jednej často citovanej štúdie však až 97 percent vedcov zastáva konsenzus, že antropogénne skleníkové plyny sú zodpovedné za väčšinu otepľovania priemernej globálnej teploty Zeme v druhej polovici 20. storočia.

Dominantným skleníkovým plynom je jednoznačne vodná para. Len časť vedcov si myslí, že rozhodujúcim faktorom rastu globálnej teploty je CO2. Na toto presvedčenie totiž neexistuje dostatok kvantitatívnych dôkazov.

Existencia empirickej závislosti medzi zvyšovaním koncentrácie oxidu uhličitého a teplotou prízemnej vrstvy atmosféry nemusí byť príčinnou závislosťou. Takýchto závislostí (formálnych) medzi koncentráciou oxidu uhličitého a inou premennou je možné nájsť viac.

Len stručne: koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je aso 400 ppm (parts per milion), koncentrácia vodných pár sa pohybuje od 6 000 do 20 000 ppm, v závislosti od teploty, čiže koncentrácia pár vody je 15 až 50 krát vyššia ako je koncentrácia CO2.

Podobným podielom by sa mal prejaviť aj ich vplyv na skleníkový efekt atmosféry. Samozrejme, nie je to také jednoduché, chcem tým len ilustrovať možný vplyv oxidu uhličitého na skleníkový efekt atmosféry.

Odhadujem, že oxid uhličitý a iné ľudskou aktivitou produkované skleníkové plyny vplývajú možno tretinou, alebo ešte menšou mierou.

Napokon aj konferencia, ktorá sa konala pred tromi rokmi v Paríži, v záverečnom komuniké konštatuje, že je pravdepodobné, že zvyšovanie koncentrácie CO2 má až 50 percentný vplyv na zvyšovanie globálnej teploty.

Veľká časť verejnosti je presvedčená aj o tom, že zvyšovanie teploty atmosféry spôsobí, že dôjde k poklesu zrážkových úhrnov. Teda, že bude menej pršať.

Je to presne naopak. Zvyšovaním teploty sa zvyšuje aj výpar. Nezabudnime, že 71 percent povrchu Zeme pokrývajú oceány. Takže so zvyšovaním teploty vodných plôch sa dostane do atmosféry viac vodnej pary. Zmeny však nastávajú v rozkolísanosti zrážok – v čase aj v ich intenzite. Tým sa zmení aj vodný režim pôdy.

To znamená, že zrážok síce bude dosť, ale budú nerovnomerne rozdelené. Ako sa adaptovať na tieto zmeny?

Áno, očakávame častejší výskyt a trvanie období intenzívnych zrážok a období sucha. Veľa možností adaptácie na tieto zmeny nemáme, ale jednou z najspoľahlivejších je budovanie veľkých retenčných priestorov, teda vodných nádrží, ktoré zachytia vodu počas zrážok a umožnia jej odbery počas období bezzrážkových.

Napríklad Kalifornia, ktorá je jednou najúrodnejších častí USA, privádza vodu z veľkých vodných nádrží postavených na rieke Colorado.

Ako z toho von?

Ľudstvo pretvára krajinu už tisícročia. Prečo je jeho jeho vplyv taký významný až ostatné desaťročia?

Je to spôsobené prudkým zvyšovaním populácie v ostatnom období a jej nárokmi na suroviny a energiu. Odhadovaná populácia Zeme na začiatku letopočtu bola 180 miliónov, v roku 1 800 to už bola miliarda, v roku 1930 dve miliardy a v roku 2017 sedem miliárd.

Zabezpečenie zvýšených nárokov na suroviny a energiu spôsobuje drancovanie surovinových zdrojov a intenzívne využívanie krajiny, ktoré mení kedysi rovnovážny ekosystém na nerovnovážny. Zmeny klímy sú do značnej miery reakciou ekosystému na zásahy človeka.

Znamená to, že civilizácia na planéte Zem už dlho nevydrží v komforte, na aký je zvyknutá?

Drvivá väčšina zdrojov, ktoré v súčasnosti ľudstvo využíva, sú tzv. neobnoviteľné. Viaceré štúdie, ktoré som čítal, prišli k záveru, že obnoviteľné zdroje energie môžu pokryť maximálne jednu desatinu súčasných potrieb civilizácie. A to nehovorím o tom, že limitované zdroje surovín ak sú rudy, ropa, uhlie, či drevo, sú našou základnou surovinou na vyrobu celého spektra produktov.

Ľudstvo môže prežiť len za predpokladu, že svoje potreby zladí s trvalo udržateľnou produkciou planéty Zem.

Článok prevzatý z: https://www.energie-portal.sk/Dokument/viliam-novak-otepluje-sa-najma-preto-lebo-extremnym-vyuzivanim-krajiny-menime-toky-vody-a-energie-v-krajine-105385.aspx, vydavateľ: Energie-portal.sk

Pre úplnosť informácií ešte odporúčame prečítať rozhovor s Doc. RNDr. Janom Pokorným, CSc. o odlesňovaní a vysúšaní krajiny a ich vplyve na zmenu klímy: https://prima.iprima.cz/zpravodajstvi/nejvetsim-nebezpecim-pro-lidstvo-neni-spalovani-uhli-nebo-ropy-ale-odlesnovani-a?fbclid=IwAR1Y4t_Wl3Btpo5LJ6A_IOJ-Jd4E6gKcnbMGJ-e5Cos8bIeq9tPOMqDgMT0

Leave a comment

Chceš mať príjemné leto? Zadržiavaj dažďovú vodu!

Podstatou praktického riešenia zmien klímy a nedostatku vody zapríčinených ľudskou činnosťou spočíva v obnoviteľnosti malého vodného cyklu realizáciou plošných opatrení v katastrálnych územiach obcí a miest. Ide o opatrenia, ktoré zamedzujú urýchlený odtok vody, zvyšujú vodozádržnú schopnosť povodí a zlepšujú vodnú bilanciu územia. Často sú rovnaké s protieróznymi opatreniami a zachytávaním dažďa v mieste, kde padá, plnia aj protipovodňovú funkciu. 

Pri zadržiavaní vody v krajine je potrebné zohľadniť niekoľko princípov: 

Princíp solidarity- pri návrhu a realizácii opatrení, ktoré majú vplyv na odtokové pomery z územia, je dôležité prihliadať na celé povodie. 

Princíp partnerstva znamená, že závažné rozhodnutia, ktoré sa týkajú návrhu opatrení na zvyšovanie vodozádržnej schopnosti povodia a znižovanie eróznych procesov sa uskutočňujú po vzájomnej dohode všetkých rozhodujúcich partnerov v povodí. 

Princíp subsidiarity- pri správe a ochrane vodných zdrojov územia a povodia znamená, že to, čo môže byť lepšie zabezpečené nižším stupňom verejnej správy, nech je zabezpečené týmto stupňom. Je tu potreba efektívnej decentralizácie aktivít a kompetencií, ktoré môžu byť lepšie, rýchlejšie a lacnejšie zabezpečené lokálnou alebo regionálnou územnou samosprávou. 

Obnova dominancie malého vodného cyklu závisí od obnovy funkčného rastlinného krytu územia a vodných plôch v krajine, ktoré zabezpečujú vodozádržnú schopnosť dažďovej vody v území. Tieto poznatky boli tiež súčasťou Programu revitalizácie krajiny schválenom v r. 2010 vládou Slovenskej republiky. Do programu bolo za 2 roky zapojených 485 obcí a miest z celého Slovenska. Motiváciou im bolo hlavne možnosť zabrániť alebo aspoň zmierniť ďalším negatívnym prejavom počasia s početnými prívalovými dažďami s následnými povodňami. V jednotlivých vybraných územiach boli vybudované vodozádržné opatrenia rôzneho technického prevedenia. Možno konštatovať, že zapojené obce a mestá boli s výsledkami konkrétnych opatrení vo veľkej miere spokojné, pretože ich aktivita splnila očakávania. Niektoré obce plánujú budovať ďalšie vodozádržné opatrenia.

Niektoré z možností ako zadržiavať vodu v krajine sú: 

Technické opatrenia, ktoré predstavujú vsakovacie priekopy po vrstevniciach (pozdĺžne plytké rigoly), využitie svahových depresií ako vsakovacích a zádržných plôch, drobné prehrádzky, resp. stupne na vodných tokoch, budovanie vsakovacích plôch, výstavba a údržba suchých nádrží – poldrov, zachovanie a využívanie meandrov vodných tokov a slepých ramien, budovanie malých prietočných vodných nádrží a rybníkov, hradenie bystrín, protierózne opatrenia v lesoch. Konkrétne návrhy vodozádržných opatrení  s fotografiami prehľadne spracované je možné nájsť v 6.kapitole publikácie Po nás púšť a potopa (M. Kravčík a spol.) dostupnej na tomto linku: http://www.ludiaavoda.sk/data/files/44_kravcik-after-us-the-desert-and-the-deluge.pdf

Biotechnické opatrenia sú podobné, ale prekážka povrchovému odtoku sa spája s použitím vegetácie – budovanie medzí, trávnatých pásov, pásov krovísk a stromov, zatrávňovanie a zalesňovanie nevyužívaných plôch. Medzi biotechnické opatrenia môžeme zaradiť aj dažďové záhrady, ktoré sa s obľubou začínajú budovať aj u nás.

Hovorí sa, kde je voda, tam je život. Problémom je, že v našej krajine pri súčasnom nastavení poľnohospodárstva, lesníctva, vodohospodárstva a každodenného života spoločnosti sa voda ako životodárny element každým rokom vytráca z územia a naša krajina vysychá. V publikáciách M. Kravčík a spol. ponúka možnosti ako môžeme tento negatívny trend zvrátiť.

Na novembrovom seminári Kresťan na vidieku v Zuberci sa o svoje poznatky a skúsenosti s touto problematikou podelil aj spoluautor knihy Po nás púšť a potopa Martin Kováč. Odporučil podporovanie výmeny skúseností a informácií o dobrých príkladoch z praxe v oblastiach voda, pôda a vegetácia. Nechajme sa inšpirovať od tých, ktorí už majú pozitívnu skúsenosť a pracujme spolu na ozdravení klímy napríklad aj budovaním vodozádržných opatrení na svojom pozemku. Oslovme poslanca v mieste bydliska a pýtajme sa, čo môžeme urobiť pre svoje obec, mesto, aby sa nám dobre a zdravo žilo.

zdroje: Nová vodná paradigma (M.Kravčík a spol.), http://www.ludiaavoda.sk/

Leave a comment