DUŠIČKY VIAC S BOHOM A S PRÍRODOU

(Pre sledovanie záznamu kliknite na obrázok.)

Aj Kresťan na vidieku si kladie otázku, ako prežiť túto extra špeciálnu dušičkovú oktávu obmedzenú koronou VIAC duchovne a ekologicky. Ako si uctiť našich zosnulých bez toho, aby sme škodili prírode? A stačí byť ekologickým? V čom nás môžu inšpirovať prírodné cintoríny? Ako súvisia ekológia a kresťanstvo? A čo vlastne v praxi znamená pojem integrálna ekológia?

O prírodných, ale aj nad-prirodzených témach spojených s dušičkovým obdobím porozprávajú hostia:

  • Monika Suchánska, spoluzakladateľka prírodného cintorína Záhrada spomienok vo Zvolene a členka Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica
  • o. Juraj Jurica, katolícky kňaz, Teologická fakulta KU

Podujatie môžete sledovať cez YouTube kanál Kresťan na vidieku v piatok 30. októbra o 18.00 hod. Alebo si ho môžete pozrieť neskôr v zázname, taktiež na našom YouTube kanáli.

Partnermi tohto podujatia sú Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) a Fórum života.

Pekný článok o ekologických cintorínoch – o čom to vlastne je.

Smrť je jediná absolútne istá vec v živote človeka – Pamiatka zosnulých. Zamyslenie o. Juraja Juricu o smrti.

Časný a večný život: čo pomáha a čo vlastne škodí? Zamyslenie. Ako môžu súvisieť život, smrť, večnosť a príroda?

Čo ste cítili po jeho strate? Sviečka za nenarodené deti, Spot 2020

Leave a comment

Veci, ktorých sa bojíš, sa ti pravdepodobne prihodia… ale neboj sa!

O realite, ľudskej i kresťanskej nádeji , o utrpení, Rómoch a vzniku Piesne brata slnka…

Korona sa nejako dotkla každého. Mnohí prišli o prácu, iní jej zas majú priveľa. Ďalej chýbajú stretnutia, osobný kontakt, stretnutia s blízkymi… Poznáme tie bežné problémy, ktoré nás všetkých trápia.

Myslím, že nádej vychádza z reality. Dakedy aj tvrdej. Lebo v opačnom prípade si zakrýva oči. Preto tú realitu – aspoň jej útržok skúsim pomenovať. Aj „psychologicky“ pomáha, keď trpiaci či smútiaci človek, človek bez nádeje, objaví, že mnohí ďalší sa majú oveľa horšie…až ho zabolí cudzie utrpenie. Ak zistí, že aj vtedy je možné mať nádej, aj v bezvýchodiskových situáciách – pre nič iné, iba pre Kristov prísľub – tak vtedy ide o kresťanskú nádej. A tá ho pozýva šíriť túto nádej iným.

Mám za úlohu učiť rómske deti náboženstvo. Niektorí prváci ani po 4 mesiacoch v škole stále nevedia napísať ani svoje meno. Tretiakom diktujem slová po písmenkách. Ešte aj 11-ročným deťom chýba abstraktné myslenie. To im značne znižuje schopnosť spoznať Boha. Môžeme byť síce vďační (a aj sme), že sa darí tieto deti vzdelávať „offline“… No aj tak sa nedajú zvrátiť dôsledky každodenného chaosu a neistoty, ktorú prežívajú oni i ich rodičia, chýbajúcej blízkosti učiteľov, obmedzenej autentickosti spôsobenej rúškami… Síce drobnosti, ale vidíme, že to má najmä na tieto deti veľký vplyv. Prejavy toxického stresu začínajú byť viditeľné aj na deťoch z osád, v ktorých tieto problémy predtým až tak viditeľné neboli.
Poznám mnoho ľudí, Rómov i Nerómov, ktorí chcú pracovať. Aspoň tie fušky nejaké…Trápi ich, že nemajú čo dať svojim deťom. No žiaľ, práce niet.

Nehovoriac o celkovej nedôvere medzi ľuďmi, a o to viac prehlbujúcej sa diskriminácii. Rómov i chronicky chorých. Keď Róm príde do obchodu, hneď to znamená, že je z osady, a to hneď znamená, že možno bude nakazený. Zabúdame, že rovnako môže byť nakazený Slovák i Róm, bohatý i chudobný, prezidentka i človek z osady… V korone sme si všetci rovní. 
Rómovia týmto odsudzovaním veľmi trpia.

No a kde je tá nádej?

Môj kamarát, ktorý robí zdravotnú sestru v nemocnici na áre – pri zomierajúcich na kovid – mi už mesiace opakuje: už sa to určite o pár týždňov, budúci mesiac upokojí. Oslovuje ma táto jeho nádej, je potrebná, o to viac v jeho vyčerpávajúcej práci. Keď v nej vytrvá, raz bude mať určite pravdu – že o pár týždňov korona už utíchne. Je to ľudská nádej, ktorá je krásna, húževnatá a veľmi dôležitá.

No je tu ešte aj iná nádej. Prameniaca zo stretnutia so živým Kristom. 

Veľmi sa mi páči výrok škótskeho filozofa Macmurraya: Iluzórne náboženstvo hovorí: „Neboj sa; dôveruj v Boha a on dá pozor, aby sa ti nestalo nič z toho, čoho sa bojíš.“ Reálne náboženstvo zas hovorí: „Neboj sa; veci, ktorých sa bojíš, sa ti pravdepodobne prihodia, ale vôbec sa toho netreba báť.“

Skutočná kresťanská nádej spočíva podľa mňa v tom, z čoho žili prví kresťania: z nádeje na večný život. Preto sa nebáli ani straty postavenia v spoločnosti, mučenia ani smrti. Lebo stretli a spoznali živého, zmŕtvychvstalého Krista.

Podobne túto nádej, z ktorej pramení radosť, opisuje sv. František práve keď „zvlášť trpel v dôsledku svojich početných a bolestivých nemocí“, a nazýva ju istotou: „Musím sa teraz veľmi tešiť uprostred mojich chorôb a bolestí, a vzdávať vždy Bohu vďaku za tak veľkú milosť a požehnanie, ktoré mi udelil. On totiž ráčil vo svojom milosrdenstve darovať mne, svojmu malému nehodnému sluhovi, čo ešte žije tu dolu, istotu vlastniť jeho večné Kráľovstvo.

Chcem teda na jeho chválu a na moju útechu a na povzbudenie blížneho zložiť nový chválospev na Pána za jeho stvorenia. Každý deň užívame zo stvorení a bez nich nemôžeme žiť. A každý deň sa ukazujeme nevďačnými za toto veľké dobrodenie, a nevzdávame zaň  chválu, tak ako by sme mali, nášmu Stvoriteľovi.“
A keď sa posadil, sústredil sa v uvažovaní, a potom povedal: „Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane…“ (Perudžská legenda, 43, Františkánske pramene, 1591-1592).“

No a myslím, že keď človek spozná túto nádej, cíti sa povolaný ju šíriť ďalej (podobne ako sv. František i všetci svätí)… Lebo Boh chce prinášať nádej tomuto svetu skrze tých, čo mu slúžia.

Z kresťanskej nádeje prýšti radosť. Radosť z viery Ježiša Krista a zo stretnutia s Ním. Radosť z nádeje, že On, Verný, bude s nami v každej situácii, v radosti i v utrpení, a neopustí nás.

Leave a comment

Spíkri konferencie SVITÁ NA LEPŠIE ČASY?

Predstavujeme Vám spíkrov, ktorí vystúpia „od Ondreja do Mikuláša“ na našej konferencii o nádeji pre Slovensko.

PONDELOK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

RADOSLAV MAKÁŇ – bývalý mikrobiológ od Nitry zavesil kariéru vedca na klinec a v 45 rokoch sa stal farmárom na východe Slovenska. Dnes v rámci projektu Romano barardo (Rómsky záhradník) – o. z. Svatobor – pracuje denne s desiatkami rómskych detí a ich rodičmi, deti často bráva na farmu. „Prácu vnímajú ako hru. Majú tak iné zážitky ako doma” . Viac v článku Naučil pracovať ľudí z osady, nepotreboval ani eurofondy.

JÁN ŠLINSKÝ – študoval záhradníctvo, ekologickému pestovaniu zeleniny sa venuje 17 rokov. Vynálezca jedinečného systému pestovania zeleniny AgroKruh – bez chémie a bez driny. Životný sen vybudovania funkčnej rodinnej ekofarmy, ktorú uživí pestovanie biozeleniny pre cca 60 rodín, realizuje spolu so svojou manželkou a synom na krásne položenom, necelé 2 ha veľkom, pozemku v meandri Malého Dunaja pri obci Hrubý Šúr. Viac o ňom v článku. Na konferencii sa dozviete aj to, čo nové sa mu podarilo rozbehnúť na Slovensku v rámci širšieho využívania jeho vynálezu šetrnému k pôde.

UTOROK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

LADISLAV ŽIDEK – oceňovaný biológ, ktorý šesť rokov buduje blízko Rajca ekologickú komunitnú farmu, kde spolu s dobrovoľníkmi gazdujú a tradičným spôsobom pestujú plodiny. Je presvedčený, že Bioklimatický Park Drieňová je ideálnym miestom, ako prežiť pandémiu koronavírusu v zdraví. Okrem iných projektov vybudoval aj Perníkovú chalúpku Infocentrum BIOKLIMA v Rajci, v ktorej predávajú vlastné perníky a v čase korony distribuujú rúška zraniteľným skupinám.

PETER GOMBITA – rímskokatolícky kňaz, riaditeľ útulku pre ľudí bez domova Oáza – nádej pre nový život, n.o. pri Košiciach. Je známy svojím optimistickým prístupom k životu, láskou k chudobným, k prírode i k všetkým živým tvorom a tiež behaním maratónov za chudobných do Ríma a do Lúrd. Nedávno sa mu podarilo rozbehnúť sociálny podnik, ktorý zamestnáva ľudí bez domova. Viac sa dočítate v článku Desiatky ťažko zamestnateľných ľudí dostanú novú šancu.

STREDA

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

MARTIN KASTLER, M. A. – člen bavorskej CSU a reprezentant Nadácie Hannsa Seidela pre strednú Európu. Bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu na volebné obdobie v rokoch 2003-2004 a 2008-2014. Pred zvolením do Európskeho parlamentu pracoval ako riaditeľ Oddelenia rozvojovej politiky a koordinátor projektov EÚ v Nadácii Hannsa Seidela v Mníchove. Kastler vyštudoval históriu a politické vedy v Erlangene, Nemecku a v Prahe. V súčasnosti prednáša na Univerzite aplikovaných vied v Ansbachu, Bavorsko. Viac info na: www.martinkastler.de

VERONIKA STICH – pochádza z Bavorska a už 30 rokov sa aktívne angažuje pre rozvoj vidieka. Prakticky celý život aj so svojím manželom pracovala na ich rodinnej farme, ktorú teraz prebral jej syn s rodinou. 23 rokov pracuje ako dobrovoľníčka pre Katolícke hnutie vidieka (KLB) v Bavorsku. 10 rokov sa venovala v rámci krajinského vzdelávacieho diela KLB v Bavorsku projektu „Spoločný rast európskej rodiny národov“. Od roku 2016 sa podieľa na vedení strategického partnerského EU Erasmus+ projektu „PRORURE II“, v ktorom je zapojených 10 európskych krajín. Je tiež aktívna vo svojej farnosti.

ŠTVRTOK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

FRANTIŠEK MUŠKA – vyštudoval fytotechniku na Vysokej škole zemědělské v Brne. Zaoberá sa predovšetkým ochranou rastlín. Jeho doménou je tzv. signalizácia, teda optimalizácia chemického ošetrenia rastlín, zabezpečujúca kvalitnú úrodu a súčasne minimalizujúca zaťaženie životného prostredia. Je autorom, prípadne spoluautorom, asi 300 článkov, predovšetkým odborných z oblasti ochrany rastlín, ale aj populárno-vedeckých z histórie, či cestovného ruchu. Jeho široký okruh záujmov mu umožňuje vidieť súvislosti. Okrem iného sa v poznaní dejín snaží nachádzať poučenie pre súčasnosť. 

MILAN JURKY – člen Skupiny poradcov ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku ASYF. Vlastní rodinnú farmu v obci Vasiľov. Spolu s rodinou chová hovädzí dobytok, špecializuje sa na predaj mlieka a syrových výrobkov. Pri práci používa kvantum moderných technológií. Viac sa o ňom dozviete v článku: Farmár Jurky: Vďaka práci Jána Kuciaka sa slovenské poľnohospodárstvo ozdravuje.

PIATOK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

o. MARTIN MEKEL – gréckokatolícky kňaz, manžel a otec 3 detí. Po 15 rokoch vedenia rómskej misie v Čičave, kde vybudoval Gréckokatolícke formačné centrum a zmenil životy stoviek Rómov, sa odvážil prijať novú misiu na Sigorde. Zo starej budovy bývalého lesníckeho učilišťa vzniká prácou Rómov i Nerómov centrum s odvážnymi podnikateľskými i ekologickými plánmi, v ktorom Rómovia majú slúžiť všetkým. Odvážne? Posúďte sami: romskamisia.sk/sigord

MICHAL SMETANKA – výrobca hud. nástrojov, hudobný interpret, skladateľ, multiinštrumentalista, zberateľ a prevádzkovateľ múzea hud. nástrojov, pedagóg. Od r. 1997 aktívny v oblasti neziskového sektoru v organizáciách venujúcich sa ľudovej kultúre, etnografii a rómskej problematike. Od roku 2000 už pôsobí v treťom sektore profesionálne. Dlhoročne bol poslancom obce Spišský Hrhov a pozná všetky tajomstvá jeho úspechu. Už dávno zistil, že ak chceme s Rómami pracovať alebo ak od nich chceme nejakú zmenu, musíme sa s nimi najprv skamarátiť. Toto heslo sa týka každej obce slovenského vidieka.

SOBOTA

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

MARTIN KOVÁČ – ukončil v roku 1995 štúdium vodného hospodárstva krajiny na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Odborne sa venuje témam ako sú ochrana kultúrneho dedičstva, znižovanie povodňových rizík, rizík sucha, tiež správa a obnova budov. Bol spoluzakladateľom neziskovej organizácie Národný Trust Slovenska, je členom medzinárodnej siete sociálnych inovátorov Ashoka. V rokoch 2010 až 2012 pôsobil vo funkcii splnomocnenca vlády SR, ktorý bol zodpovedný za prípravu a implementáciu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR. V roku 2020 inicioval vznik odbornej platformy Klimatický klub. Vypočujte si jeho podcast na Postoji.

ANKA ROMANČÍKOVÁ – je matkou 2 dcér a býva v dedinke Kalná nad Hronom v okrese Levice. Členka Gazdovského spolku Hont-Tekov, ktorý združuje malých farmárov a prvovýrobcov. V roku 2019 absolvovala úplný kurz permakultúrneho dizajnu. Spravuje skupinu Alchymisti, ktorá propaguje udržateľný životný štýl. Odišla z práce, aby sa mohla naplno venovať svojim záľubám a časom sa nimi aj živiť. …a začalo to práve predajom z dvora.

NEDEĽA – vrchol programu

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

TOMÁŠ ABEL – študuje Krajinné inžinierstvo na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Momentálne je prvák na Inžinierskom stupni, kde si zvolil modul vodné hospodárstvo. Štúdium ho baví a napĺňa, pretože v tom vidí veľký význam z pohľadu environmentálneho, ale aj osobného. Veľmi ho baví práca súvisiaca s vodou, krajinou a botanikou. Je vášnivý záhradkár. Vyrastal na farme/gazovskej osade Abeland ako jeden z 8 detí rodiny Abelovcov. Táto rodina sa snaží žiť kresťanské hodnoty v symbióze s prírodou a spoločenstvom podobne zmýšľajúcich ľudí. Medzi jeho ďalšie voľnočasové aktivity patrí rybárčenie, bylinkárčenie a športy všetkého druhu. 

o. PETER LAZORÍK – gréckokatolícky kňaz pôsobiaci v rómskej misii, manžel a otec 4 detí. Od detstva fascinovaný prírodou, pestovaním aj šľachtením. Spolu s manželkou pracujú na vytvorení gazdovského dvora s prvkami permakultúry za účelom zamestnávania a vzdelávania ľudí zo sociálne vylúčených komunít. Podarí sa im to? Možno závisí aj od vašich rád a postrehov.

JURAJ ŠÚST – je publicista, učiteľ, aktivista. Je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH), kde aj vedie niektoré semináre z oblasti morálnej/politickej filozofie a kresťanskej kultúry. Stojí za festivalom Bratislavské/ Košické Hanusove dni, píše do revue Impulz a denníka Postoj, vystupuje v relácii Reflektor, a taktiež sa zapája do občianskych aktivít, najmä v oblasti pro-life. S rodinou chová sliepky a hrá sa na domáceho pestovateľa.

Leave a comment

Časný a večný život: čo pomáha a čo vlastne škodí?

Ako môžu súvisieť život, smrť, večnosť a príroda? Aké prvky nachádzajúce sa v koncepte prírodných cintorínov môžu byť súčasťou integrálnej ekológie? Je smrť dostatočne využitou pastoračnou príležitosťou? Čo je tým, čo večnému životu pomáha, a čím zas život ničíme?

Najväčší problém konvenčného pohrebníctva možno nie je až tak ten ekologický, ako skôr tolerovanie materializmu až do takých rozmerov, že ohrozuje zvnútornenie človeka a upriamenie sa na večný život.
Jedna pani, ktorá sa roky venovala paliatívnej starostlivosti, robila výskum, prečo je táto starostlivosť o zmierenie človeka so smrťou i so Životom často odmietaná príbuznými zomierajúcich. Zistila, že mnoho príbuzných odmietlo paliatívnu starostlivosť z dôvodu „nedostatku financií“. Zároveň v tom istom čase už mali našetrené tisíce na pohreb pre svojho ešte žijúceho príbuzného. Uprednostnili starostlivosť o mŕtve telo pred vnútorným zmierením živého človeka so smrťou, s ľuďmi a s Bohom.
Pozostalí, prirodzene, túžia prejaviť svoju lásku a úctu zosnulému, no tieto skutky sa veľmi obmedzujú na materiálnu rovinu (pomník, výzdoba, oblečenie, smútok), a niekedy opomínajú duchovnú rovinu a kresťanskú vieru. Navyše, z prehnanej výzdoby cintorínov vzniká veľké množstvo odpadu, jeho likvidáciou sa znečisťuje životné prostredie, mrháme prírodnými i finančnými zdrojmi a konečný efekt týchto zvyklostí je gýčovitý, neestetický, ba priam materialistický.

Inšpiruje ma, ako aj mnohí neveriaci či pochybujúci vedia prežiť pohreb s nádejou a sústredením sa na dobré spomienky a videnie dobra v pozostalom, so snahou eliminovať materiálno (napr. na ekologických cintorínoch). Veď je to zdravý sedliacky rozum, ktorý hovorí, že zosnulému už nič materiálne nepomôže, iba duchovné! O čo viac by mali byť aj kresťanské pohreby takéto? S nádejou a so skutkami tomu zodpovedajúcimi? My, kresťania predsa poznáme privilegované a jediné pravé prostriedky, ako účinne pomôcť zosnulým. Sú to: modlitba, sviatosti, vylúčenie náklonnosti k hriechu, odpustky, viera, láska a nádej. Načo potom slúžia všetky tie materiálne „ozdoby“, ktoré zosnulému nepomôžu, zbytočne mrháme zdrojmi (finančnými, prírodnými a pod.) a navyše tým škodíme prírode, znečisťujeme prostredie?! Skutočne tým iba „nevinne“ vyjadrujeme úctu zosnulému? A čo ak nás tieto materiálne „kultúrne zvyklosti“ oddiaľujú od skutočného duchovného prežívania pohrebu?

Sledujte online webinár Dušičky VIAC s Bohom a s prírodou.
(Pre sledovanie kliknite na obrázok.)

Zároveň vidím pohreby ako nie vždy využitú pastoračnú príležitosť, kedy sú pozostalí scitlivení na otázky života, smrti a večnosti. Pýtajú sa, ako to s tým životom vlastne je… Práve tu by mala byť dôsledne vysvetlená kresťanská nádej spočívajúca v Kristovom zmŕtvychvstaní.
Ešte jeden aspekt: mladí (a na moje prekvapenie) i starí ľudia sa počas života takmer vôbec nezamýšľajú nad smrťou, až kým sa s ňou nestretnú pri smrti blízkeho či svojej. Takto ich prekvapí. Aj my kresťania často zabúdame na večný život, ktorý má byť zdrojom našej nádeje i našou túžbou. Treba v tejto silno konzumnej a materialistickej spoločnosti začať viac hovoriť o smrti ako o možnom radostnom prechode do večnosti.

Keď premýšľam o ekologických cintorínoch, ktoré sú akoby minimalistickým riešením, ktoré privádza k väčšej duchovnosti, často mi napadne svätý František z Assisi, ktorý zomieral nahý a v smrteľnej agónii sa nechal položiť z postele na zem. Vedel, že pred Bohom nič nemá – ani v živote, ani v smrti – a tiež vedel, kam ide. Že telo má byť vzkriesené ku kráse a dokonalosti, bez ohľadu na všetko materiálne a na to, akým spôsobom bude pochované. 

Jedinou podmienkou pre vstup do večnosti je kajúce a pokorné srdce, vyznávajúce Ježiša Krista ako svojho jediného Pána a Spasiteľa. Ak táto podmienka splnená nie je, akýkoľvek krásny či vyzdobený pomník sa podobá iba „obielenému hrobu“.

No je tu ešte jedna možnosť: svojim zosnulým môžeme pomôcť vytrvalými modlitbami, prijatím sviatostí či odpustkov. Prinesením kvetov či zapálením sviečky im síce vyjadríme úctu, no nijak im to pred Bohom nepomôže. Pamätajme na to aj počas týchto novembrových dní.

Pozn.: Tento článok je iba vyjadrením názoru jednej z členiek tímu, Ivany Németovej, nemusí vyjadrovať celkové stanovisko iniciatívy Kresťan na vidieku k danej problematike.

Môžete si prečítať: 5 krokov k osobnejšiemu pohrebu

Leave a comment

Všetko pekne zelené

Ďakujeme kresťanom na vidieku, že nám poslali mnoho fotografií zo záhrad.

Leave a comment

Prečo sa hnutie Kresťan na vidieku usiluje aj o oblasť duchovného rozvoja?

Všetkým bratom a sestrám, veriacim i neveriacim, túži byť hnutie Kresťan na vidieku nablízku a poskytovať možnosti na hľadanie i nachádzanie „vzácnej perly Božieho kráľovstva“, toho „jediného, čo je potrebné“ (Lk 10, 42).

Ruža sa rozvíja a rastie. Keď sa nerozvíja, hynie. Rast je jedným zo základných prejavov života. Podobne je to aj s duchovným životom. Keď sa nerozvíja, stáva sa len rigídnym dodržiavaním náboženských pravidiel, bez vitálneho vzťahu so Stvoriteľom všetkého života, s ľuďmi a so všetkým, čo je stvorené, s prírodou.

Jedným z cieľov iniciatívy Kresťan na vidieku je rozvoj duchovného života najmä vo vidieckych farnostiach. Tie sú často uniformné v porovnaní s mestskými farnosťami (jedna farnosť/filiálka, jeden kňaz, stála komunita veriacich bez nových členov či zmien) a s obmedzenými duchovnými, vzdelávacími či kultúrnymi možnosťami (menej sv. omší počas týždňa, menej príležitostí na vzdelávanie sa v náuke viery a pod.). Navyše, nielen veriaci na vidieku sa môžu cítiť duchovne či spoločensky opustení, ale podobne situáciu prežívajú i niektorí kňazi pôsobiaci na vidieku. Súčasťou vidieka sú aj rodinné farmy či ľudia žijúci na lazoch, ktorí sa rozhodli vydávať svedectvo namáhavej, no krásnej práce v súlade s prírodou a Stvoriteľom. Tí sú v dôsledku neustálej starostlivosti o hospodárstvo niekedy spoločensky izolovaní a majú obmedzené možnosti byť aktívnou súčasťou kresťanského spoločenstva. Netreba zabúdať na všetkých, ktorí – či už bývajú na vidieku alebo v meste, či sú kresťania alebo nie – túžia po slobodnejšom a jednoduchšom živote, ktorí túžia bývať vo vlastnom príbytku v blízkosti prírody, ktorí sa túžia živiť prácou vlastných rúk, pestovať, chovať, či inak zveľaďovať svoje bezprostredné okolie, či na tých, ktorí túžia mať aspoň zdravé a kvalitné potraviny, pestované či chované v dôstojných a fair-trade podmienkach, neškodiac našej matke Zemi. Základom túžby všetkých týchto ľudí je túžba Boha po užšom spojení sa s Ním, a to aj cez obnovenú lásku k prírode, k bratom na celom svete i k sebe samým. Lebo láska k ľuďom, zvlášť k tým najslabším, a láska k matke Zemi spolu neoddeliteľne súvisia.

Značnú časť populácie na slovenskom vidieku tvoria Rómovia (napríklad v okrese Kežmarok žije na vidieku až 51 % Rómov, priemerne tvorí slovenský vidiek 36,1 % Rómov), čo predstavuje nielen výraznú misijnú príležitosť pre kresťanov, ale aj ponuku nechať sa evanjelizovať Rómami, keďže vo viacerých okresoch na východe Slovenska pôsobí Gréckokatolícka rómska misia, ktorej členmi sú aj mnohí obrátení Rómovia ohlasujúci radostnú zvesť o vykúpení.

Napriek niektorým súčasným nedostatkom má vidiek úžasný potenciál na rozvíjanie duchovného života. Na vidieku je výrazne tichšie prostredie, menej hektiky, viac generácií žije vo väčšej blízkosti, ľudia sa viac poznajú a nie sú anonymní – to všetko napomáha kresťanskej láske a vzťahu s Bohom a ľuďmi. Ľudia na vidieku sú tiež v užšom kontakte s prírodou, ktorá vedie k chvále Stvoriteľa (porov. Pieseň brata Slnka, Laudato si – Buď pochválený, môj Pane), majú viac možností na pestovanie či chov, a teda aj na chránenie si zeme a jej zveľaďovanie, podľa prvotného úmyslu Stvoriteľa (Gn 1, 28-30).

Na vidieku sa nachádzajú i viaceré slovenské kláštory, napríklad benediktínsky kláštor na Sampore, karmelitánsky kláštor v Lorinčíku i mnohé iné, ktoré môžu byť duchovným žriedlom i inšpiráciou pre vidiek. V mníšskej tradícii je príroda dôležitým prvkom stretnutia človeka so svojím Stvoriteľom.
Krásne, tiché, človekom neznečistené prostredie prírody poskytuje unikátne miesto na duchovné cvičenia či obnovy, ale aj na kresťanské, vzdelávacie či spoločenské podujatia. Hnutie Kresťan na vidieku sa bude usilovať využiť všetky tieto príležitosti a hľadať účinné nástroje na ich využitie, ako aj inšpirovať všetkých ľudí k hľadaniu a využívaniu duchovného potenciálu vidieka.

Nezabúdajme, že aj sám Ježiš Kristus pochádzal z vidieka, z dedinky Nazaret, kde žil približne 30 rokov. Evanjelium spomína Ježišovo putovanie naprieč dedinami a opisuje mnohé udalosti, ktoré sa stali na vidieku. Najviac rezonuje skutočnosť, že práve v dedinách sa zvesť o ňom rýchlo šírila. V protiklade k tomu, v meste Jeruzaleme ho odsúdili na ukrižovanie a nik sa k nemu neprihlásil, akoby ho nik nepoznal. Na druhej strane, v jeho rodnej dedine, v Nazarete, nedokázali uveriť, že Ježiš je väčší, než za akého ho pokladajú. A zas v meste Kafarnaum, plnom rozličných kultúr a vierovyznaní, nachádza vieru, akú „nenašiel ani v Izraeli“.

Familiárnosť verzus anonymita, ale aj rigídnosť a uzavretosť verzus prekvapivé otvorenie sa niečomu novému, viere. Aj toto sú charakteristiky vidieka a miest nielen za Ježišových čias, ale aj za našich.

Budujme spoločenstvo!

Leave a comment

Zdravá záhrada, vzdelávací seminár

V sobotu 22.2.2020 sa v Poprade uskutočnil prvý diel trojdielneho cyklu Zdravá záhrada – Spoznaj vzťahy medzi živými tvormi, vodou a pôdou v tvojej záhrade, ktorý zorganizovala iniciatíva Kresťan na vidieku. Seminárom nás sprevádzali absolventi úplného kurzu permakultúrneho dizajnu Ivana Németová a Ľubomír Slavkovský. Dvadsiatke prítomných ľudí v ňom priblížili vzťahy medzi jednotlivými prvkami živej a neživej prírody, tvorivou aktivitou dali zažiť, ako môže napr. vyrúbanie jedného stromu narušiť celý ekosystém, pomenovali tiež základné piliére, postoje a princípy permakultúry. Nechýbali ani praktické rady, ako si ekologicky poradiť s rôznymi „nezbedníkmi“ v záhradke. Počas dňa bola živá diskusia účastníkov seminára o radostiach i ťažkostiach snahy žiť viac v harmónii s prírodou a zároveň si navzájom vymieňali rady, skúsenosti i semienka (za skvelý nápad ďakujeme p. Anke Čekaňákovej). Účastníci veľmi ocenili novovzniknuté kresťanské (permakultúrne) zázemie, ktoré im v témach udržateľnosti dosiaľ chýbalo, a spoznanie podobne hodnotovo ladených ľudí, ktorí majú úctu k prírode i k jej Stvoriteľovi.

Ľudia si chcú dopestovať svoje ovocie a zeleninu, žiť v súlade s prírodou, a zmeniť zaužívané prístupy v záhradkárstve a aj o tom bolo naše sobotné stretnutie v Poprade. Tešíme sa na pokračovanie ďalších dielov, ktoré sa budú venovať téme voda a pôda a vyberieme sa aj do terénu, kde si získané poznatky budeme môcť uplatniť v praxi. 

Viac o permakultúre sa môžete dočítať v nasledujúcom článku…


One Comment

Chceš mať príjemné leto? Zadržiavaj dažďovú vodu!

Podstatou praktického riešenia zmien klímy a nedostatku vody zapríčinených ľudskou činnosťou spočíva v obnoviteľnosti malého vodného cyklu realizáciou plošných opatrení v katastrálnych územiach obcí a miest. Ide o opatrenia, ktoré zamedzujú urýchlený odtok vody, zvyšujú vodozádržnú schopnosť povodí a zlepšujú vodnú bilanciu územia. Často sú rovnaké s protieróznymi opatreniami a zachytávaním dažďa v mieste, kde padá, plnia aj protipovodňovú funkciu. 

Pri zadržiavaní vody v krajine je potrebné zohľadniť niekoľko princípov: 

Princíp solidarity- pri návrhu a realizácii opatrení, ktoré majú vplyv na odtokové pomery z územia, je dôležité prihliadať na celé povodie. 

Princíp partnerstva znamená, že závažné rozhodnutia, ktoré sa týkajú návrhu opatrení na zvyšovanie vodozádržnej schopnosti povodia a znižovanie eróznych procesov sa uskutočňujú po vzájomnej dohode všetkých rozhodujúcich partnerov v povodí. 

Princíp subsidiarity- pri správe a ochrane vodných zdrojov územia a povodia znamená, že to, čo môže byť lepšie zabezpečené nižším stupňom verejnej správy, nech je zabezpečené týmto stupňom. Je tu potreba efektívnej decentralizácie aktivít a kompetencií, ktoré môžu byť lepšie, rýchlejšie a lacnejšie zabezpečené lokálnou alebo regionálnou územnou samosprávou. 

Obnova dominancie malého vodného cyklu závisí od obnovy funkčného rastlinného krytu územia a vodných plôch v krajine, ktoré zabezpečujú vodozádržnú schopnosť dažďovej vody v území. Tieto poznatky boli tiež súčasťou Programu revitalizácie krajiny schválenom v r. 2010 vládou Slovenskej republiky. Do programu bolo za 2 roky zapojených 485 obcí a miest z celého Slovenska. Motiváciou im bolo hlavne možnosť zabrániť alebo aspoň zmierniť ďalším negatívnym prejavom počasia s početnými prívalovými dažďami s následnými povodňami. V jednotlivých vybraných územiach boli vybudované vodozádržné opatrenia rôzneho technického prevedenia. Možno konštatovať, že zapojené obce a mestá boli s výsledkami konkrétnych opatrení vo veľkej miere spokojné, pretože ich aktivita splnila očakávania. Niektoré obce plánujú budovať ďalšie vodozádržné opatrenia.

Niektoré z možností ako zadržiavať vodu v krajine sú: 

Technické opatrenia, ktoré predstavujú vsakovacie priekopy po vrstevniciach (pozdĺžne plytké rigoly), využitie svahových depresií ako vsakovacích a zádržných plôch, drobné prehrádzky, resp. stupne na vodných tokoch, budovanie vsakovacích plôch, výstavba a údržba suchých nádrží – poldrov, zachovanie a využívanie meandrov vodných tokov a slepých ramien, budovanie malých prietočných vodných nádrží a rybníkov, hradenie bystrín, protierózne opatrenia v lesoch. Konkrétne návrhy vodozádržných opatrení  s fotografiami prehľadne spracované je možné nájsť v 6.kapitole publikácie Po nás púšť a potopa (M. Kravčík a spol.) dostupnej na tomto linku: http://www.ludiaavoda.sk/data/files/44_kravcik-after-us-the-desert-and-the-deluge.pdf

Biotechnické opatrenia sú podobné, ale prekážka povrchovému odtoku sa spája s použitím vegetácie – budovanie medzí, trávnatých pásov, pásov krovísk a stromov, zatrávňovanie a zalesňovanie nevyužívaných plôch. Medzi biotechnické opatrenia môžeme zaradiť aj dažďové záhrady, ktoré sa s obľubou začínajú budovať aj u nás.

Hovorí sa, kde je voda, tam je život. Problémom je, že v našej krajine pri súčasnom nastavení poľnohospodárstva, lesníctva, vodohospodárstva a každodenného života spoločnosti sa voda ako životodárny element každým rokom vytráca z územia a naša krajina vysychá. V publikáciách M. Kravčík a spol. ponúka možnosti ako môžeme tento negatívny trend zvrátiť.

Na novembrovom seminári Kresťan na vidieku v Zuberci sa o svoje poznatky a skúsenosti s touto problematikou podelil aj spoluautor knihy Po nás púšť a potopa Martin Kováč. Odporučil podporovanie výmeny skúseností a informácií o dobrých príkladoch z praxe v oblastiach voda, pôda a vegetácia. Nechajme sa inšpirovať od tých, ktorí už majú pozitívnu skúsenosť a pracujme spolu na ozdravení klímy napríklad aj budovaním vodozádržných opatrení na svojom pozemku. Oslovme poslanca v mieste bydliska a pýtajme sa, čo môžeme urobiť pre svoje obec, mesto, aby sa nám dobre a zdravo žilo.

zdroje: Nová vodná paradigma (M.Kravčík a spol.), http://www.ludiaavoda.sk/

Leave a comment

Svetový deň potravín – naša činnosť určuje našu budúcnosť

Organizácia FAO (Food and Agriculture Organisation of the UNO – Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN) bola založená 16. Októbra 1945, aby zjednotila štáty v boji proti hladu. 16. októbra oslavuje svoje založenie prostredníctvom svetovej akcie známej ako Svetový deň potravín (SDP). Toto podujatie má za cieľ podporiť celosvetové povedomie a činnosť v prospech tých, ktorí trpia hladom, a tiež zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a výživnú stravu pre všetkých. Cieľom tohto dňa je pripomenúť, že jedlo je nutným základom a súčasne základným ľudským právom. SDP 2019 sa zameriava na tému „NAŠA ČINNOSŤ URČUJE NAŠU BUDÚCNOSŤ – „Zdravá výživa pre # ZERO HUNGER WORLD (SVET BEZ HLADU)“. Pri príležitosti tohto SDP FIMARC spolu s FAO vyzýva krajiny a iných hráčov, aby realizovali konkrétne opatrenia, ktoré prostredníctvom zdravej výživy vytvoria svet bez hladu.

KONTEXT

V tomto roku SDP vyzýva na prijatie opatrení naprieč rôznymi oblasťami, aby sa zdravá a udržateľná strava stala prístupnou a cenovo dostupnou pre všetkých. Zároveň vyzýva všetkých, aby začali premýšľať o tom, čo jeme.

Dosiahnutie nulového hladu (zero hunger), čiže odstránenie hladu, nie je len o riešení hladu, ale aj o obžive pre ľudí pri súčasnej starostlivosti o planétu. V ostatných desaťročiach sme dramaticky zmenili našu stravu a stravovacie návyky v dôsledku globalizácie, urbanizácie a vyšších príjmov. Vymenili sme sezónne, prevažne rastlinné a na vlákninu bohaté jedlá za stravu s vysokým obsahom rafinovaných škrobov, cukru, tukov, soli, spracovaných potravín, mäsa a iných živočíšnych produktov. Menej času venujeme príprave jedál doma a spotrebitelia, najmä v mestských oblastiach, sa čoraz viac spoliehajú na supermarkety, predajne rýchleho občerstvenia, predajcov na ulici a reštaurácie, ktoré ponúkajú jedlá „so sebou“.

Kombinácia nezdravej stravy a sedavého životného štýlu spôsobila prudký nárast obezity nielen v rozvinutých krajinách, ale aj v krajinách s nízkymi príjmami, kde hlad a obezita často koexistujú. V súčasnosti je vo svete obéznych viac ako 670 miliónov dospelých a 120 miliónov mladých (vo veku 5 – 19 rokov) a viac ako 40 miliónov detí do piatich rokov trpí nadváhou. Popritom hladom trpí viac ako 800 miliónov ľudí. Obezita a ďalšie formy zlej výživy postihujú takmer tretinu obyvateľov planéty. Prognózy naznačujú, že do roku 2025 to bude až polovica.

Nezdravá strava je na celom svete hlavným rizikovým faktorom smrti v dôsledku neprenosných chorôb vrátane kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky a niektorých druhov rakoviny. Nezdravé stravovacie návyky, ktoré súvisia s jednou pätinou úmrtí na celom svete, ukrajujú zo štátnych rozpočtov na zdravotníctvo až 2 bilióny amerických dolárov ročne.

V spôsobe, akým naše potravinové systémy v súčasnosti fungujú, od poľnohospodárskej výroby cez spracovanie až po maloobchod, je málo miesta pre čerstvé miestne vyrobené potraviny. Intenzívnejšia výroba potravín v kombinácii so zmenou klímy spôsobuje rýchlu stratu biodiverzity. V súčasnosti predstavuje 9 druhov rastlín až 66% celkovej rastlinnej výroby, hoci v priebehu histórie sa na stravu pestovalo viac ako 6 000 druhov. Rôznorodosť plodín je rozhodujúca pre zabezpečenie zdravej výživy a zachovanie životného prostredia.

Zdravá strava je základom pre dobré zdravie a výživu. {Svetová zdravotnícka organizácia}

Chráni vás pred mnohými chronickými neprenosnými chorobami, ako sú choroby srdca, cukrovka a rakovina. Zdravá strava obsahuje kombináciu rôznych potravín, ktoré obsahujú:

  • základ ako obilniny (pšenica, jačmeň, raž, kukurica alebo ryža), škrobové hľuzy alebo korene (zemiaky, čínske zemiaky (yam), taro (kulkas) maniok),
  • strukoviny (šošovica a fazuľa),
  • ovocie a zelenina,
  • potraviny zo živočíšnych zdrojov (mäso, ryby, vajcia a mlieko).

WHO odporúča zdravú stravu:

  • dojčiť nemluvňatá a malé deti,
  • jesť veľa zeleniny a ovocia,
  • jesť menej tukov,
  • obmedziť príjem cukrov,
  • znížiť príjem soli.

Stručné fakty:

  • Vyše 150 miliónov detí mladších ako päť rokov je zakrpatených a viac ako 50 miliónov je ovplyvnených plytvaním.
  • Nezdravá strava v kombinácii so sedavým životným štýlom predstihla fajčenie ako celosvetový rizikový faktor zdravotného postihnutia a smrti na svete.
  • Väčšina svetovej populácie žije v krajinách, kde nadváha a obezita zabijú viac ľudí ako hlad.
  • V tej istej domácnosti a dokonca u toho istého jedinca môžu počas života existovať rôzne formy zlej výživy a môžu sa prenášať z generácie na generáciu.
  • Odhaduje sa, že každý rok sa vynakladajú dva bilióny USD na liečbu zdravotných problémov spôsobených obezitou.
  • Miliardám ľudí chýbajú živiny, ktoré potrebuje ich telo na aktívny a zdravý život.
  • Škody na životnom prostredí spôsobené potravinovým systémom sa môžu zvýšiť ešte o 50 až 90 percent v dôsledku zvýšenia spotreby spracovaných potravín, mäsa a iných živočíšnych výrobkov v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
  • Z približne 6 000 rastlinných druhov pestovaných v ľudskej histórii ako potravu dnes len osem zabezpečuje viac ako 50 percent denných kalórií.
  • Potrebujeme jesť širokú škálu výživných potravín.
  • V dôsledku zmeny klímy hrozí, že sa zníži tak kvalita ako aj výnosy plodín.
  • Zvyšujúce sa teploty zhoršujú tiež nedostatok vody, narúšajú sa vzťahy medzi škodcami, rastlinami a patogénmi a mení sa veľkosť rýb.

ČO MÔŽEME ROBIŤ

Dobrou správou je, že existujú cenovo dostupné riešenia na zníženie všetkých foriem zlej výživy, vyžadujú si však väčšie globálne nasadenie a konanie. MY VŠETCI musíme obmedziť spotrebu potravín s vysokým obsahom soli, cukru, trans a nasýtených tukov a začať sa zdravo stravovať. Dá sa zmeniť spôsob stravovania, naučiť sa porozumieť štítkom na potravinách, stať sa kritickým spotrebiteľom, usilovať sa o dostupnosť zdravších potravín v práci alebo v komunite, byť fyzicky aktívny a byť si viac vedomý svojej uhlíkovej stopy.

VLÁDY

musia investovať do výživy a zavádzať politiky na zabezpečenie zdravšej a udržateľnej stravy za prijateľnú cenu. Tieto politiky by mali pomáhať drobným farmárom a poľnohospodárom diverzifikovať výrobu a prispievať k trvalo udržateľným potravinovým systémom, vzdelávať verejnosť a odborníkov v oblasti výživy.

Vlády musia zvýšiť dostupnosť a cenovú dostupnosť potravín pre zdravú výživu. Musia stanoviť, presadzovať a pravidelne aktualizovať vnútroštátne potravinové výživové smernice a zavádzať medziodvetvové platformy na informovanie o potravinách a poľnohospodárskych politikách a usmerňovať intervencie, ako sú školské stravovacie a výživové programy, potravinová pomoc, verejné obstarávanie potravín a nariadenia o marketingu potravín, ich označovaní a reklame. Na dosiahnutie zmeny v správaní je potrebná podpora cez masmédiá, kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti, vzdelávacie programy v oblasti výživy, opatrenia v obciach, informácie o miestach predaja vrátane označovania potravín.

Vlády sa musia zaoberať zlou výživou v jej koreňoch. Riešenia založené na potravinárskej výrobe (poľnohospodárstvo, chov dobytka, rybolov atď.) môžu významne prispieť k zníženiu podvýživy, zvýšeniu rozmanitosti stravovania a zlepšeniu výživy pre zdravšiu a udržateľnú budúcnosť. Krajiny musia s ohľadom na výživu prijať postupy na výroby potravín, ktoré sa menej zamerajú na vysoko výnosné a ekonomicky ziskové odrody a viac na rozmanitosť a výživovú kvalitu. Musia zabezpečiť výrobu radu cenovo dostupných, výživných, kultúrne vhodných a bezpečných potravín v primeranom množstve, ktoré trvalo udržateľným spôsobom naplnia stravovacie potreby populácie. Bude to mať pozitívny dopad na naše zdravie, biodiverzitu a udržateľnosť životného prostredia a znížia sa tiež náklady na zdravotnú starostlivosť.

DROBNÍ FARMÁRI

musia zvýšiť rozmanitosť dostupných potravín diverzifikáciou výroby a prijatím udržateľných poľnohospodárskych postupov na zachovanie prírodných zdrojov. Zraniteľné vidiecke obyvateľstvo sa musí posilniť tak, že sa spojí a vytvorí lokálne družstvá na zdieľanie poznatkov a získavanie prístupu k financiám a k trvalo udržateľným technológiám. Farmári môžu tiež zvýšiť svoj príjem a súčasne znížiť ceny pre spotrebiteľov tým, že predĺžia dobu udržania kvalitu a čerstvosti a znížia pozberové straty. Ľudia musia myslieť na svoje zdravie a musia byť informovaní, aby menili svoj prístup k výberu jedál a stravovacie návyky a obmedzili spotrebu priemyselne spracovaných potravín s vysokým obsahom tuku, cukru a/alebo soli. Musíme znovu objaviť význam čerstvých sezónnych potravín, zručnosti pri varení, tradičných znalostí a miestnej biodiverzity.

SÚKROMNÉ POTRAVINÁRSKE PODNIKY

musia zaviesť výživnejšie potraviny a dodržiavať zákony a normy týkajúce sa výroby a predaja potravín, zmien zloženia potravín, štítkov zloženia potravín (informovanie spotrebiteľov o vysokej hladine celkového tuku, nasýtených tukov, cukru alebo soli) a marketingu a reklamy potravín, najmä ak sú zamerané na deti.

MLÁDEŽ

na celom svete sa môže stať tvorcom zmien, obhajcom zdravej výživy a odstránenia hladu.

FAO

by mala krajinám poskytovať dôkazy o rôznych aspektoch zlej výživy, spolupracovať s nimi na vývoji politických odpovedí, poskytovať technickú podporu mechanizmom globálneho riadenia, aby sa zlepšila výživa a propagácia zdravej a udržateľnej stravy pre širokú cieľovú skupinu, najmä prostredníctvom rozvoja kapacít a zvyšovaním informovanosti a povedomia.

FIMARC VYZÝVA NA AKCIU

Tento SDP je príležitosťou zamerať našu pozornosť na realizáciu svetu bez hladu prostredníctvom zdravej výživy. Približujúc sa k SDP 2019 by som chcel vyzvať naše členské hnutia po celom svete, aby v súvislosti s témou roka podnikli konkrétne kroky. Ďakujem všetkým hnutiam, ktoré sa minulý rok zúčastnili na rôznych akciách. Nižšie sú uvedené niektoré návrhy opatrení v súlade s témou SDP 2019. Každé národné hnutie však môže organizovať svoju činnosť, ktorá vychádza z ich vlastnej reality.

  • Zorganizujte kampaň zameranú na zvýšenie informovanosti verejnosti o zdravej výžive pre # ZERO HUNGER WORLD (SVET BEZ HLADU).
  • Usporiadajte festivaly a veľtrhy ochutnávok potravín, ukážky varenia na trhoch s potravinami a na výstavách miestnych výrobkov.
  • Zorganizujte kultúrne vystúpenia, ako sú koncerty, vystúpenia speváckych zborov, divadlo alebo tanec.
  • Zorganizujte rekreačné a športové aktivity, ako sú beh, pochod, vychádzka alebo maratón proti hladu a zlej výžive.
  • Zorganizujte konferencie, debaty a verejné okrúhle stoly s politikmi, vychovávateľmi, vedcami a poľnohospodármi.
  • Zorganizujte zbierky potravín, ktoré by sa inak v súlade s miestnymi predpismi znehodnotili. Spojte sa s miestnymi obchodmi, reštauráciami a pod.
  • Zorganizujte výstavu SDP na podporu vašich projektov, partnerstiev s drobnými farmármi a poľnohospodárskych výrobkov vášho regiónu.
  • Udeľte ceny a ocenenia poľnohospodárov, chovateľov, rybárov, výrobcov a združení poľnohospodárov, ktorí prispievajú k úsiliu svetu bez hladu (Zero Hunger) vo vašej krajine / lokalite a usporiadajte slávnostné odovzdávanie cien.
  • Počas vašej akcie SDP zasaďte strom (ovocné stromy alebo zeleninu).
  • Usporiadajte stretnutie, tlačovú konferenciu, tlačovú správu alebo demonštráciu na túto tému s cieľom zvýšiť informovanosť spoločnosti.
  • Zorganizujte jednodňovú dobrovoľnícku prácu, aby ste mohli ušetriť peniaze a podporiť projekty zamerané na odstránenie hladu na vašich vlastných miestach alebo peniaze môžete poslať do fondu SDP FIMARC na podporu ľudí, ktorí to potrebujú po celom svete.
  • Uskutočnite aktivity na zvyšovanie informovanosti o zdravej výžive.
  • Zorganizujte tradičné súťaže vo varení s čerstvými miestnymi potravinami na zvýšenie informovanosti o zdravej strave.
  • Sami sa začnite zdravo stravovať.
  • Nakupujte miestne. Nakupujte od miestnych poľnohospodárov, kedykoľvek to je možné.

Počas SDP 2019 FIMARC žiada všetky svoje členské hnutia, aby o týchto problémoch hlboko uvažovali, a urobili konkrétne kroky na postupnú realizáciu „Sveta bez hladu (Zero Hunger World) prostredníctvom zdravej výživy“ a aby lobovali za to u svojej vlády. Žiadame všetkých členov, aby zorganizovali deň spoločných akcií s cieľom zvýšiť informovanosť o tejto téme a aby nám poslali správu o svojich aktivitách.

Leave a comment

Kresťanská svätosť ako integrita vo všetkých oblastiach

Kresťan a vidiek? Kresťan a ochrana prírody? Je to iba novota, módna pretvárka, alebo dôležitá spoločenská potreba? Ba môže to byť dokonca cesta k pravej svätosti? Súčasný pápež František si zvolil meno podľa svätca, ktorý spájal lásku ku Kristovi s láskou k chudobným a k všetkému stvorenstvu, a je zároveň patrónom ekológov. Myslím, že pápež takto rozlišuje znamenia čias, ktoré svedčia o zmene životného štýlu, o ničení Božích darov, ktoré dostávame prostredníctvom Zeme, a o nevyhnutnej potrebe návratu k našim koreňom, ktoré súvisia aj s prírodou.

Kresťanský mysliteľ O´Donohue predstavuje svätosť ako schopnosť i milosť byť plne ľudsky integrálnym – snažiť sa zachovať všetky svety, ktoré sa nás dotýkajú, v rovnováhe. Pápež František približuje tieto oblasti svojimi príhovormi a exhortáciami – no najmä svedectvom svojho života. V prvom rade je to svet chudobných a trpiacich, „maličkých“ (anawim Jahve), ktorým sme povinní sa približovať, ba pripodobňovať. „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.“ (Lk 6, 20) „Lukáš nehovorí o chudobe „ducha“, ale len o bytí „chudobnými“, a tak nás tiež pozýva k prísnej a nenáročnej existencii. Týmto spôsobom nás volá zdieľať život s tými najchudobnejšími, a v konečnom dôsledku sa tak prispôsobiť Ježišovi, ktorý, hoci bol bohatý, „stal sa chudobným“. Byť chudobný v srdci, to je svätosť,“ píše pápež vo svojej exhortácii o povolaní k svätosti. Výzvu „zdieľať život s chudobnými“ netreba prehliadnuť – pretože v skutočnosti je to Ježišova výzva (Mt 25, 31-40), a teda odpoveď na ňu je meradlom kresťanskej dokonalosti. Vnútri ma až mrazí, keď o tom uvažujem, lebo možno ani netušíme, aká hlboká je priepasť porozumenia medzi nami, čo sa máme dobre, a tými, ktorí majú v živote menej šťastia.

Hneď po spravodlivosti k najdokonalejšiemu a Bohu najmilšiemu stvoreniu – teda k  človeku – pápež silne apeluje na spravodlivosť k celému stvorenstvu. Živočíchy, rastliny, pôda, voda, vzduch i celé ekosystémy, ktorých sme súčasťou – to všetko nás od prvých stránok Biblie pozýva kontemplovať krásu Boha i prejavovať elementárnu úctu k jeho dielam. Touto úctou sa nemyslí zbožstvenie a už vôbec nesmie ísť o povýšenie starostlivosti o stvorenia nad starostlivosť o človeka. Je tu ale dôležité nadradiť starostlivosť o prírodu nad naše ego, lenivosť a konzumný štýl života.

Myslím si, že byť integrálnym, a teda svätým, nebolo nikdy také ťažké ako v dnešnej dobe – a to najmä kvôli týmto dvom oblastiam. Vždy boli veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi bohatými a chudobnými – no dnes sú kvôli vyššiemu životnému štandardu tieto „nožnice“ oveľa viac roztvorené. Môžeme sa cítiť spravodliví tým, že nič zlé nerobíme, no dokonalosť našej integrity môžu „ohroziť“ biedni, pred ktorými si zatvárame oči a nesnažíme sa ich biedu zmierniť: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa… Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“ (Mt 25, 41.45) Každý v oblasti, ktorej sa venuje: či praktickým podaním ruky alebo vytvorením systémov, ktoré by stále viac brali do úvahy potreby núdznych. Obdobne nás môže obviniť i stvorenstvo, keď namiesto spolupráce s ním a podmanenia si zeme v súlade s Božími princípmi (Gn 1, 28) našej Zemi škodíme a nezanechávame ju v jej kráse a plnosti ďalším generáciám.

Praktické riešenie? Sú to problémy, ktoré nás presahujú, no riešenie existuje. Je takmer nemožné vyčleniť sa so súčasného spoločenského systému, ale môžeme aspoň doširoka otvoriť oči a kriticky sa zamýšľať nad javmi a vecami okolo nás. Premýšľať nad všetkým, čo ideme kúpiť či použiť – a nad tým, či to vôbec potrebujeme. A hlavne premýšľať nad tými, čo takú možnosť nemajú. Možno bude bolestivé uvedomenie, že pitná voda, ktorou splachujeme, by iným mohla zachrániť život (podobne ako omrvinky z boháčovho stola mohli zachrániť život žobrákovi Lazárovi: „Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola…“ Lk 16, 21). K tomuto uvedomeniu sa navyše pripojí pocit bezmocnosti. Dôležité je si túto nespravodlivosť aspoň uvedomiť: „Osoba, ktorá vidí veci také, aké naozaj sú, nechá sa preniknúť bolesťou a zaplače vo svojom srdci, je schopná dotknúť sa hlbín života a byť skutočne šťastná. Môže sa tak odvážiť mať účasť na utrpení druhého a prestať utekať pred bolestnými situáciami,“ pripomína pápež. Uvedomenie si bolestivej reality druhých napriek našej bezmocnosti je dôležité, aby sme sa stali citlivejšími na ich potreby v situáciách, keď pomoc bude možná. A tiež aj preto, aby sme sa cítili pred Bohom ako „nuly“ (ako rád pripomína otec Vladko Maslák) – nespravodliví, hriešni, úbohí. Lebo iba takých Pán prijíma, „pyšným Pán odporuje“.

Dnes je život v určitom zmysle ľahší, no oveľa komplikovanejší. Človek musí vedieť rozlišovať, kriticky uvažovať a byť citlivým na všetko, čo sa okolo neho deje. Na základe svedectva života súčasného pápeža sa domnievam, že pravá kresťanská dokonalosť dnes nie je možná bez snahy o integritu aj v týchto dvoch oblastiach: milosrdenstvo voči chudobným a spravodlivosť voči prírode a všetkému stvorenstvu.

Aj preto vznikla iniciatíva Kresťan na vidieku, ktorá túži kráčať v línii encykliky Laudato si a upriamiť pozornosť kresťanov i celej spoločnosti na nevyhnutnosť starostlivosti o prírodu a o chudobných.

Leave a comment