V sobotu 22.2.2020 sa v Poprade uskutočnil prvý diel trojdielneho cyklu Zdravá záhrada – Spoznaj vzťahy medzi živými tvormi, vodou a pôdou v tvojej záhrade, ktorý zorganizovala iniciatíva Kresťan na vidieku. Seminárom nás sprevádzali absolventi úplného kurzu permakultúrneho dizajnu Ivana Németová a Ľubomír Slavkovský. Dvadsiatke prítomných ľudí v ňom priblížili vzťahy medzi jednotlivými prvkami živej a neživej prírody, tvorivou aktivitou dali zažiť, ako môže napr. vyrúbanie jedného stromu narušiť celý ekosystém, pomenovali tiež základné piliére, postoje a princípy permakultúry. Nechýbali ani praktické rady, ako si ekologicky poradiť s rôznymi „nezbedníkmi“ v záhradke. Počas dňa bola živá diskusia účastníkov seminára o radostiach i ťažkostiach snahy žiť viac v harmónii s prírodou a zároveň si navzájom vymieňali rady, skúsenosti i semienka (za skvelý nápad ďakujeme p. Anke Čekaňákovej). Účastníci veľmi ocenili novovzniknuté kresťanské (permakultúrne) zázemie, ktoré im v témach udržateľnosti dosiaľ chýbalo, a spoznanie podobne hodnotovo ladených ľudí, ktorí majú úctu k prírode i k jej Stvoriteľovi.
Ľudia si chcú dopestovať svoje ovocie a zeleninu, žiť v súlade s prírodou, a zmeniť zaužívané prístupy v záhradkárstve a aj o tom bolo naše sobotné stretnutie v Poprade. Tešíme sa na pokračovanie ďalších dielov, ktoré sa budú venovať téme voda a pôda a vyberieme sa aj do terénu, kde si získané poznatky budeme môcť uplatniť v praxi.
Viac o permakultúre sa môžete dočítať v nasledujúcom článku…
Najvýznamnejším skleníkovým plynom je vodná para. Zmena koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére nie je dominantným faktorom zmeny klímy, hovorí vedec Ing. Viliam Novák, DrSc. z Ústavu hydrológie SAV.
Foto: Energie-portal.sk
Ing. Viliam Novák, DrSc. (77) pôsobil od roku 1964 v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venoval sa kvantifikácii transportu hmoty (vody) a energie v systéme pôda – rastlina atmosféra, predovšetkým evapotranspirácii porastov a ich štruktúre (vyparovanie, transpirácia), metódam ich výpočtu a ich modelovaniu. Vo vydavateľstve Springer vydal dve monografie s touto problematikou. Je bežcom na dlhé trate. Doteraz odbehol 119 maratónov v 16 krajinách na štyroch kontinentoch.
Obsah niektorých vedeckých disciplín sa laickej verejnosti objasňuje ťažšie a platí to aj vo vašom prípade, no pokúsim sa o to. Vo svojej kariére sa venujete najmä transportu hmoty a energie v pôde a v atmosfére. Je to tak správne?
V podstate áno. Venujem sa bilancii hmoty, predovšetkým vody a energie v biosfére. Presnejšie transportu vody medzi pôdou, rastlinou a atmosférou.
Ako sa hýbe voda
Máte niekoľko renomovaných vedeckých prác v oblasti výparu vody. Akú úlohu zohráva vyparovanie vody v termoregulácii atmosféry?
Výpar je energeticky najnáročnejší proces na planéte Zem. Na výpar sa spotrebuje viac ako polovica slnečného žiarenia, ktoré dopadá na Zem. Spotreba energie na výpar je rozhodujúcim faktorom regulácie teploty atmosféry. Keby výpar neexistoval, alebo by sa jeho intenzita výrazne zmenila, tak by na Zemi nemohol existovať život v takej forme, ako ho poznáme.
Prečo?
Energia, ktorá sa spotrebuje na premenu skupenstva vody z kvapalnej na plynnú, by sa spotrebovala predovšetkým na nahriatie biosféry. Priemerná teplota by sa zvýšila o niekoľko desiatok stupňov Celzia a Zem by bola neobývateľná. Teplotne by sme sa nachádzali niekde medzi súčasnou Zemou a Venušou.
Na severnom póle je však takmer nulová vlhkosť vzduchu a je tam zima.
Vyparuje sa tam oveľa menej, zhruba 100 až 200 milimetrov vody ročne, teda spotreba energie na výpar je malá. Nízke úhrny výparu v Arktíde a v Antarktíde nie sú rozhodujúcou príčinou tamojších nízkych teplôt vzduchu.
Na severnom póle je chladno preto, lebo tam dopadá veľmi málo energie zo Slnka. Je to kvalitatívne porovnateľné so zimným obdobím v našom klimatickom pásme.
Skúsme si to preniesť na podmienky Slovenska. Keby nespadlo na naše územie – podľa toho, o ktorú časť Slovenska ide – v priemere 450-1000 milimetrov zrážok ročne, teplota ovzdušia by bola oveľa vyššia?
Áno. Na severnom póle sa vyparí mesačne 1 centimeter vody. Na každý kilogram odparenej vody je potrebných približne 2,5×106 joulov energie. To je veľmi veľa. Je to viac ako päťnásobok energie potrebnej na nahriatie jedného kilogramu vody z nula na sto stupňov Celzia.
Priemerne sa z oceánov vyparí ročne asi 1,5 metrová vrstva vody, čiže najmenej desaťkrát viac ako z ľadovej krajiny. Na Slovensku sa z vodnej hladiny vyparí asi 750 milimetrov za rok, z krajiny pokrytej vegetáciou približne 500 milimetrov, teda oveľa menej ako z vodných plôch.
Okrem toho asi 71 percent povrchu Zeme pokrýva voda, ktorej rýchlosť výparu je maximálne možná v daných meteorologických podmienkach. Z tropických pralesov, ktoré zatiaľ tvoria 47 percent všetkých lesov na Zemi, sa vyparuje takou intenzitou ako z vodných plôch v adekvátnych meteorologických podmienkach. Preto sú tropické pralesy takou dôležitou súčasťou ekosystému. A nielen preto, obsahujú podstatnú časť sortimentu živočíchov na Zemi.
Iný, dôležitý aspekt funkcie vysokoproduktívnych dažďových pralesov, je viazanie oxidu uhličitého v procese fotosyntézy, čím znižujú jeho koncentráciu v atmosfére a tak znižujú aj skleníkový efekt.
Aká časť z toho, čo naprší, sa z krajiny odparí, teda zjednodušene neodtečie vo vodnom toku?
Ak hovoríme o Strednej Európe, v nížinných oblastiach sa odparí až 95 percent úhrnu zrážok. V horských oblastiach, kde je chladnejšie a oveľa vyšší úhrn zrážok, je to len menej ako polovica.
Úloha vegetačného krytu
Na Slovensku je v súčasnosti veľkou témou holorubný spôsob ťažby dreva. Mnohí environmentálni aktivisti poukazujú na to, že vegetačný kryt, ktorý zostane po holorube, nedokáže natoľko zadržiavať vodu a dochádza ku zbytočnému odtoku vody. Sú tie rozdiely medzi vegetačnými krytmi naozaj také zásadné?
Intenzívnym výskumom súvisiacim s kalamitou vo Vysokých Tatrách, keď boli odlesnené veľké plochy ihličnatých lesov, sa zistilo, že v našich klimatických podmienkach ani holoruby nespôsobia výrazné zvýšenie odtoku vody. Ich funkciu do značnej miery prevezme nízka vegetácia, teda napríklad tráva a kríky.
Zadržiavanie vody závisí oveľa viac od vlastností pôdy ako od vlastností vegetačného krytu. Pravdou však je, že holoruby môžu prispieť k zvýšeniu erózie pôd a preto takýto spôsob hospodárenia v lesoch je nevhodný.
Málokto si uvedomuje, že neudržiavané lesné cesty môžu spôsobiť výrazné zvýšenie odtoku zo zrážok a eróziu. Údržba týchto ciest je nevyhnutná aj z hľadiska zníženia povrchového odtoku a erózie.
Skúmate tieto vlastnosti povodia aj experimentálne? V Česku už v prvej polovici minulého storočia začali sledovať dve povodia, Kychovej a Zděchovky, s odlišným vegetačným krytom.
Na Slovensku sledujeme (Ústav hydrológie SAV – pozn. red.) už viac ako tridsať rokov odtokové procesy v Jaloveckej doline, ako aj ostatné vlastnosti prostredia, ktoré na tvorbu odtoku vplývajú.
Sú to vlastnosti pôdy, porastov ako aj meteorologické charakteristiky. Povrchový odtok aj počas intenzívnych zrážok je tam veľmi zriedkavý jav.
Čo sa týka zadržania vody v krajine, tak lesný porast, teda stromy, nielenže nezadržiavajú vodu v krajine, ale naopak, kolobeh vody zrýchľujú. Je to predovšetkým preto, lebo lesné porasty majú vysoký podiel tzv. intercepčne zachytenej vody, to znamená, že ihličnaté lesy zachytia svojim ihličím alebo listami a spätne vyparia až 40 % ročného úhrnu zrážok.
Strom hospodári s vodou veľmi „nehospodárne“, tento podiel úhrnu zrážok vracia do atmosféry bez toho, aby sa dostala do pôdy.
Samozrejme to závisí od druhu stromu, napríklad či ide o ihličnatý, alebo listnatý, ale v priemere môžeme konštatovať, že približne tretinu zrážok stromy okamžite vracajú do atmosféry a veľkú časť zvyšku následne evapotranspirujú.
Pri holorube sa teda do zeme dostane oveľa väčšia časť zrážok.
Áno. Nespôsobia však v podmienkach strednej Európy zásadné zvýšenie povrchového odtoku. Pri známej tatranskej kalamite v roku 2004 boli zlikvidované tisíce hektárov lesného porastu. Skúmali sme, ako sa zmenia odtokové pomery.
Aký bol výsledok?
Neboli pozorované dlhodobé významnejšie rozdiely v povrchovom odtoku pred a po kalamite.
Čím sa to dá vysvetliť?
Do veľkej miery tým, že časť funkcie lesa prevezme nízky porast, ktorý v našich podmienkach rýchlo pokryje povrch pôdy, potom tiež vlastnosťami konkrétnej pôdy, jej zvýšenou retenčnou kapacitou. V podmienkach zmien klímy sa zvyšuje evapotranspirácia, a tým sa vytvára „voľná“ retenčná kapacita v pôde, ktorá je schopná zachytiť aj tú vodu zo zrážok, ktorá sa intercepčne nezachytila stromami.
Takže rovnica „prišla povodeň = spôsobil ju holorub“ neplatí?
V našich podmienkach nie. Principiálne, holoruby môžu prispieť k zvýšenému odtoku po intenzívnych zrážkach s vysokými úhrnmi.
Pri extrémnych úhrnoch zrážkových udalostí , ktoré dopadnú na pôdy s vysokou vlhkosťou, sa povodniam nedá zabrániť ani neporušeným porastom. Je možná tzv. pasívna ochrana, t.j. nestavať domy v tzv. záplavových územiach.
Na Slovensku sú však najmä vidiecke sídla do značnej miery lokalizované v záplavových územiach.
Zadržiavanie vody v krajine
Veľkou spoločenskou témou v súčasnosti je aj zadržiavanie vody v krajine. Slovenské ministerstvo plánuje minúť veľké dotácie na budovanie rôznych malých vodozádržných opatrení. Bude to mať význam na zmiernenie klimatických zmien?
Zachytávanie dažďovej vody, či budovanie zelených striech alebo retenčných nádrží bazénov pri objektoch s veľkou plochou nepriepustných povrchov, sú správne opatrenia. Napokon každý dobrý hospodár zadržiava zrážkovú vodu zo striech do sudov. Nerieši to však nedostatok vody v krajine.
Jediný významný efekt na zadržiavanie vody v krajine ako je Slovensko má budovanie veľkých retenčných nádrží.
Aj malé nádrže však vplývajú pozitívne na lokálnu klímu.
Bezpochyby áno, aj keď nie významne. Odparovanie vody je energeticky veľmi náročné, takže lokálne dokáže mierne schladiť ovzdušie.
Na Slovensku je vybudovaných približne 280 vodných nádrží, drvivú väčšinu z nich však tvoria práve malé vodné nádrže.
Značná časť malých vodných nádrží bola vybudovaná ako zdroje vody pre závlahy. Využívali sa veľmi málo a veľká časť z malých vodných nádrží prakticky nefunguje.
A čo tzv. prehrádzky, teda malé zadržiavacie prekážky, či „hrádze“ na malých vodných tokoch, ktoré sú širokou verejnosťou vnímané ako jedno z účinných riešení pre spomalenie otepľovania?
Tie nie sú žiadnym novým riešením. Budujú sa aj teraz. Sú to betónové alebo murované prehrádzky, najnovšie boli vybudované nad Bratislavou – Račou smerom na Biely Kríž.
Ich úloha je však iná, majú najmä protierózny účinok. Znižujú energiu prúdiacej vody a zadržiavajú plaveniny. Predstava, že by významnejšie zadržiavali vodu alebo pozitívne menili klímu, je mylná.
Mnohé z tých opatrení, ktoré sa stavali za účelom „zadržiavania vody“, navyše nemali ani vhodné stavebné riešenie. Výrazne ich stavbu podporila vláda Ivety Radičovej na podnet aktivistu Michala Kravčíka.
Videl som niekoľko takýchto prehrádzok, napríklad v Ťahanovciach. Po niekoľkých rokoch sú úplne zničené.
V rámci tých opatrení tam boli aj vykopané veľké jamy, ktoré mali slúžiť ako dočasné retenčné nádrže. Teraz sú zanesené neidentifikovateľnou smradľavou zmesou a úplne nefunkčné.
Správajú sa teda presne tak, ako hydrológovia predpokladali a na čo upozorňovali.
Čo spôsobuje globálne otepľovanie?
Hovorili sme o korelácii a kauzalite. Skúsme to preniesť na iný príklad, ktorý vo verejnosti rezonuje ešte viac, globálne otepľovanie. Je pozorované a známe, že v atmosfére rastie podiel niektorých skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Ten prepúšťa menej energie von z atmosféry, takže ju „otepľuje“.
Je to podobný typ korelácie ako s holorubmi. Zvyšovanie teploty totiž spôsobujú aj mnohé iné faktory. Oxid uhličitý (CO2) nemá podstatný vplyv na zmenu klímy. Keby sme eliminovali nárast podielu CO2 v atmosfére, aj tak by prebiehali zmeny klímy, len miernejšie.
Čo sú potom rozhodujúce faktory, ktoré vplývajú na zmeny klímy?
Pravdepodobne najvýznamnejšie ovplyvňuje zmeny klímy spolupôsobenie Slnka a Zeme. Bez toho by neexistovala doba ľadová (pred 12 000 rokmi), ani klimatické optimum (900 – 1400 n.l.), vtedy dôsledky činnosti človeka na ekosystém boli zanedbateľné.
Nepopieram, že činnosť človeka významne ovplyvňuje klímu na Zemi predovšetkým tým, že mení ekosystémy a tak narušuje rovnováhu v nich.
Najvýznamnejším skleníkovým plynom je voda, resp. vodná para.
Stabilizátorom klímy na Zemi sú vodné plochy, ktoré tvoria 71 % plochy Zeme a spotrebujú na výpar až 90 % slnečného žiarenia dopadajúceho na ich povrch. Ďalším významným biotopom sú tropické, dažďové pralesy, ktoré pokrývajú asi 5.5 milióna štvorcových kilometrov.
Ich rozloha sa každým rokom znižuje.
Z družicových meraní vyplýva, že za uplynulých 20 rokov sa znížila ich plocha asi o 1 milión kilometrov štvorcových, teda ročne priemerne o 50 000 km2 , čo je približne plocha Slovenska. V roku 2018 sa však plocha tropických pralesov znížila až o 120 tisíc km2.
Na týchto vyklčovaných územiach vznikajú napríklad polia, alebo čiastočne urbanizovaná krajina. Výpar z týchto plôch sa teda zníži približne o polovicu a zvyšok dostupnej energie nahreje okolie.
Okrem primárneho ohrevu povrchu Zeme sa zvýši aj koncentrácia pár vody, ktorá je úmerná teplote, a zodpovedajúco sa zvýši aj skleníkový efekt. Ďalším negatívnym dôsledkom odlesňovania je zníženie viazania CO2 porastami v procese fotosyntézy a sekundárne zvýšenie skleníkového efektu atmosféry.
Zmeny plôch lesov v ostatných troch klimatických pásmach, teda subtropickom, miernom pásmo a v boreálnych lesoch – tajge, sú asi tretinou zmien plochy tropických lesov, avšak s výrazne nižšou produkciou biomasy a teda aj menším vplyvom na klímu.
Vplyv oxidu uhličitého a iných minoritných skleníkových plynov v atmosfére na otepľovanie je nespochybniteľný, no nie je rozhodujúci.
Celosvetová agenda boja proti globálnemu otepľovaniu je však založená najmä na znižovaní produkcie CO2.
Áno, ale tieto opatrenia nepomôžu zásadným spôsobom, aby sa teplota nezvyšovala.
Podľa jednej často citovanej štúdie však až 97 percent vedcov zastáva konsenzus, že antropogénne skleníkové plyny sú zodpovedné za väčšinu otepľovania priemernej globálnej teploty Zeme v druhej polovici 20. storočia.
Dominantným skleníkovým plynom je jednoznačne vodná para. Len časť vedcov si myslí, že rozhodujúcim faktorom rastu globálnej teploty je CO2. Na toto presvedčenie totiž neexistuje dostatok kvantitatívnych dôkazov.
Existencia empirickej závislosti medzi zvyšovaním koncentrácie oxidu uhličitého a teplotou prízemnej vrstvy atmosféry nemusí byť príčinnou závislosťou. Takýchto závislostí (formálnych) medzi koncentráciou oxidu uhličitého a inou premennou je možné nájsť viac.
Len stručne: koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére je aso 400 ppm (parts per milion), koncentrácia vodných pár sa pohybuje od 6 000 do 20 000 ppm, v závislosti od teploty, čiže koncentrácia pár vody je 15 až 50 krát vyššia ako je koncentrácia CO2.
Podobným podielom by sa mal prejaviť aj ich vplyv na skleníkový efekt atmosféry. Samozrejme, nie je to také jednoduché, chcem tým len ilustrovať možný vplyv oxidu uhličitého na skleníkový efekt atmosféry.
Odhadujem, že oxid uhličitý a iné ľudskou aktivitou produkované skleníkové plyny vplývajú možno tretinou, alebo ešte menšou mierou.
Napokon aj konferencia, ktorá sa konala pred tromi rokmi v Paríži, v záverečnom komuniké konštatuje, že je pravdepodobné, že zvyšovanie koncentrácie CO2 má až 50 percentný vplyv na zvyšovanie globálnej teploty.
Veľká časť verejnosti je presvedčená aj o tom, že zvyšovanie teploty atmosféry spôsobí, že dôjde k poklesu zrážkových úhrnov. Teda, že bude menej pršať.
Je to presne naopak. Zvyšovaním teploty sa zvyšuje aj výpar. Nezabudnime, že 71 percent povrchu Zeme pokrývajú oceány. Takže so zvyšovaním teploty vodných plôch sa dostane do atmosféry viac vodnej pary. Zmeny však nastávajú v rozkolísanosti zrážok – v čase aj v ich intenzite. Tým sa zmení aj vodný režim pôdy.
To znamená, že zrážok síce bude dosť, ale budú nerovnomerne rozdelené. Ako sa adaptovať na tieto zmeny?
Áno, očakávame častejší výskyt a trvanie období intenzívnych zrážok a období sucha. Veľa možností adaptácie na tieto zmeny nemáme, ale jednou z najspoľahlivejších je budovanie veľkých retenčných priestorov, teda vodných nádrží, ktoré zachytia vodu počas zrážok a umožnia jej odbery počas období bezzrážkových.
Napríklad Kalifornia, ktorá je jednou najúrodnejších častí USA, privádza vodu z veľkých vodných nádrží postavených na rieke Colorado.
Ako z toho von?
Ľudstvo pretvára krajinu už tisícročia. Prečo je jeho jeho vplyv taký významný až ostatné desaťročia?
Je to spôsobené prudkým zvyšovaním populácie v ostatnom období a jej nárokmi na suroviny a energiu. Odhadovaná populácia Zeme na začiatku letopočtu bola 180 miliónov, v roku 1 800 to už bola miliarda, v roku 1930 dve miliardy a v roku 2017 sedem miliárd.
Zabezpečenie zvýšených nárokov na suroviny a energiu spôsobuje drancovanie surovinových zdrojov a intenzívne využívanie krajiny, ktoré mení kedysi rovnovážny ekosystém na nerovnovážny. Zmeny klímy sú do značnej miery reakciou ekosystému na zásahy človeka.
Znamená to, že civilizácia na planéte Zem už dlho nevydrží v komforte, na aký je zvyknutá?
Drvivá väčšina zdrojov, ktoré v súčasnosti ľudstvo využíva, sú tzv. neobnoviteľné. Viaceré štúdie, ktoré som čítal, prišli k záveru, že obnoviteľné zdroje energie môžu pokryť maximálne jednu desatinu súčasných potrieb civilizácie. A to nehovorím o tom, že limitované zdroje surovín ak sú rudy, ropa, uhlie, či drevo, sú našou základnou surovinou na vyrobu celého spektra produktov.
Ľudstvo môže prežiť len za predpokladu, že svoje potreby zladí s trvalo udržateľnou produkciou planéty Zem.
V piatok 31. januára 2020 sa v Košiciach uskutočnil ďalší zo seminárov Laudato si, ktoré pripravuje Fórum kresťanských inštitúcií v rámci iniciatívy Kresťan na vidieku. Zúčastnili sa na ňom približne dve desiatky záujemcov o danú problematiku. Hovorilo sa o projekte Ceferino, ktorý predstavili Michael Ryan a Tadeáš Gavala.
Michael Ryan pochádza z Anglicka, viac ako 40 rokov sa venoval výrobe drevených výrobkov. Na základe podnetu, ktorý dostal v Sabinove, prišiel s programom tvorby pracovných miest pre Rómov a Slovákov na východnom Slovensku. Tadeáš Gavala už 13 rokov pracuje na zlepšení života chudobných Slovákov a Rómov na východnom Slovensku. Stál pri zrode kapely F6, vytvoril Umelecké centrum F6, ktorého cieľom je zmieriť Rómov a Slovákov a podporiť rómsku kultúru a umenie.
Pracuje na projekte, kde budú Rómovia zaúčaní v drevorezbárskych prácach a tiež v stavaní drevených štartovacích domčekov, čím sa aj zvýši ich zamestnanosť. Zároveň je oficiálnym poradcom pre záležitosti a integráciu Rómov pri PSK.
Prítomní mali aj možnosť pozrieť si aj niektoré výrobky z ich dielne.
Ďalšou prednášajúcou bola Ivana Vágášiová, ktorá priblížila, prečo sú domy z prírodných materiálov (zo slamy) výhodné a zdravé. Okrem toho, že sú ekologické, pri ich výrobe je spotrebovaných menej emisií, vieme presne z čoho sú postavené a tiež majú veľmi dobré tepelno-izolačné vlastnosti a zároveň je tam dobrá zvuková izolácia. Na záver Peter Lešak predstavil stavby z konopného betónu, vyzdvihol význam poréznosti materiálu bez potreby riadenej ventilácie a zároveň bez úniku tepla.
“Sme radi, že aj kresťanov zaujímajú témy životného prostredia a života na vidieku a že hnutie Kresťan na vidieku sa teší záujmu ľudí a postupne rastie. Podujatie Prírodného staviteľstvo je dobrým príkladom, ako žiť bližšie k prírode, k ľudom i k Bohu,“ zhodnotil podujatie predseda FKI Tomáš Kuzár.
Počas posledného novembrového víkendu sa v zariadení pre ľudí v núdzi Oáza – Nádej pre nový život v Bernátovciach pri Košiciach uskutočnil ďalší seminár Kresťan na vidieku. Hybnou silou seminárov je encyklika pápeža Františka venovaná starostlivosti o náš spoločný domov Laudato si. Z toho vychádza aj názov podujatia Laudato si v praxi, ktorý tentoraz hostil niekoľko desiatok ľudí pripravených porozprávať sa s inšpiratívnymi hosťami zo Slovenska aj zo zahraničia. „V malých mestách a dedinách žije veľa kresťanov, ktorí chcú niečo dobré urobiť pre svoju obec a komunitu, no často nevedia, kde začať. Taktiež mnoho mladých rodín sa chce vrátiť zo zahraničia domov, no chýba im práca. Fórum kresťanských inštitúcií preto vytvorilo iniciatívu Kresťan na vidieku, ktorá má pomôcť práve ľuďom, ktorí hľadajú informácie a povzbudenie,“ povedal predseda fóra kresťanských inštitúcií Tomáš Kuzár. Na západe nášho kontinentu iniciatívy venujúce sa ľuďom na vidieku existujú už desiatky rokov a takto vznikla myšlienka priniesť túto skúsenosť aj na Slovensko. Inšpiratívnou bola prednáška rodenej farmárky z Nemecka Veroniky Stichovej, ktorá sa venuje budovaniu katolíckeho vidieckeho hnutia v Európe. Podľa nej je veľkým problémom chýbajúci dorast, teda ľudia, ktorí by prevzali farmy po svojich rodičoch. Nemajú finančné možnosti a perspektívy na pokračovanie v tejto činnosti. Medzi účastníkmi konferencie bolo aj množstvo mladých ľudí, ktorí uvažujú nad životom na vidieku. Niektorým z nich doteraz chýbalo prepojenie kresťanstva a permakultúry, ktorá je známa skôr v alternatívnych kruhoch. Iní boli radi, že mohli vidieť ako v podstate funguje táto iniciatíva a stretnutie toľkých rovnako zmýšľajúcich ľudí bolo pre nich veľkým povzbudením. Jeden z účastníkov to zhrnul takto: „Aj my ako jednotlivci môžeme niečo budovať a ako spoločenstvo dokážeme veľa.“ Fórum kresťanských inštitúcií plánuje podobné podujatia zorganizovať aj v ďalších regiónoch Slovenska.
Podstatou praktického riešenia zmien klímy a nedostatku vody zapríčinených ľudskou činnosťou spočíva v obnoviteľnosti malého vodného cyklu realizáciou plošných opatrení v katastrálnych územiach obcí a miest. Ide o opatrenia, ktoré zamedzujú urýchlený odtok vody, zvyšujú vodozádržnú schopnosť povodí a zlepšujú vodnú bilanciu územia. Často sú rovnaké s protieróznymi opatreniami a zachytávaním dažďa v mieste, kde padá, plnia aj protipovodňovú funkciu.
Prizadržiavaní vody v krajine je potrebné zohľadniť niekoľko princípov:
Princíp solidarity- pri návrhu a realizácii opatrení, ktoré majú vplyv na odtokové pomery z územia, je dôležité prihliadať na celé povodie.
Princíp partnerstva znamená, že závažné rozhodnutia, ktoré sa týkajú návrhu opatrení na zvyšovanie vodozádržnej schopnosti povodia a znižovanie eróznych procesov sa uskutočňujú po vzájomnej dohode všetkých rozhodujúcich partnerov v povodí.
Princíp subsidiarity- pri správe a ochrane vodných zdrojov územia a povodia znamená, že to, čo môže byť lepšie zabezpečené nižším stupňom verejnej správy, nech je zabezpečené týmto stupňom. Je tu potreba efektívnej decentralizácie aktivít a kompetencií, ktoré môžu byť lepšie, rýchlejšie a lacnejšie zabezpečené lokálnou alebo regionálnou územnou samosprávou.
Obnova dominancie malého vodného cyklu závisí od obnovy funkčného rastlinného krytu územia a vodných plôch v krajine, ktoré zabezpečujú vodozádržnú schopnosť dažďovej vody v území. Tieto poznatky boli tiež súčasťou Programu revitalizácie krajiny schválenom v r. 2010 vládou Slovenskej republiky. Do programu bolo za 2 roky zapojených 485 obcí a miest z celého Slovenska. Motiváciou im bolo hlavne možnosť zabrániť alebo aspoň zmierniť ďalším negatívnym prejavom počasia s početnými prívalovými dažďami s následnými povodňami. V jednotlivých vybraných územiach boli vybudované vodozádržné opatrenia rôzneho technického prevedenia. Možno konštatovať, že zapojené obce a mestá boli s výsledkami konkrétnych opatrení vo veľkej miere spokojné, pretože ich aktivita splnila očakávania. Niektoré obce plánujú budovať ďalšie vodozádržné opatrenia.
Niektoré z možností ako zadržiavať vodu v krajine sú:
Technické opatrenia, ktoré predstavujú vsakovacie priekopy po vrstevniciach (pozdĺžne plytké rigoly), využitie svahových depresií ako vsakovacích a zádržných plôch, drobné prehrádzky, resp. stupne na vodných tokoch, budovanie vsakovacích plôch, výstavba a údržba suchých nádrží – poldrov, zachovanie a využívanie meandrov vodných tokov a slepých ramien, budovanie malých prietočných vodných nádrží a rybníkov, hradenie bystrín, protierózne opatrenia v lesoch. Konkrétne návrhy vodozádržných opatrení s fotografiami prehľadne spracované je možné nájsť v 6.kapitole publikácie Po nás púšť a potopa (M. Kravčík a spol.) dostupnej na tomto linku: http://www.ludiaavoda.sk/data/files/44_kravcik-after-us-the-desert-and-the-deluge.pdf
Biotechnické opatrenia sú podobné, ale prekážka povrchovému odtoku sa spája s použitím vegetácie – budovanie medzí, trávnatých pásov, pásov krovísk a stromov, zatrávňovanie a zalesňovanie nevyužívaných plôch. Medzi biotechnické opatrenia môžeme zaradiť aj dažďové záhrady, ktoré sa s obľubou začínajú budovať aj u nás.
Hovorí sa, kde je voda, tam je život. Problémom je, že v našej krajine pri súčasnom nastavení poľnohospodárstva, lesníctva, vodohospodárstva a každodenného života spoločnosti sa voda ako životodárny element každým rokom vytráca z územia a naša krajina vysychá. V publikáciách M. Kravčík a spol. ponúka možnosti ako môžeme tento negatívny trend zvrátiť.
Na novembrovom seminári Kresťan na vidieku v Zuberci sa o svoje poznatky a skúsenosti s touto problematikou podelil aj spoluautor knihy Po nás púšť a potopa Martin Kováč. Odporučil podporovanie výmeny skúseností a informácií o dobrých príkladoch z praxe v oblastiach voda, pôda a vegetácia. Nechajme sa inšpirovať od tých, ktorí už majú pozitívnu skúsenosť a pracujme spolu na ozdravení klímy napríklad aj budovaním vodozádržných opatrení na svojom pozemku. Oslovme poslanca v mieste bydliska a pýtajme sa, čo môžeme urobiť pre svoje obec, mesto, aby sa nám dobre a zdravo žilo.
Organizácia FAO (Food and
Agriculture Organisation of the UNO – Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN) bola založená 16. Októbra 1945, aby zjednotila štáty v
boji proti hladu. 16. októbra oslavuje svoje založenie prostredníctvom svetovej
akcie známej ako Svetový deň potravín (SDP). Toto podujatie má za cieľ podporiť
celosvetové povedomie a činnosť v prospech tých, ktorí trpia hladom, a tiež
zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a výživnú stravu pre všetkých. Cieľom tohto
dňa je pripomenúť, že jedlo je nutným základom a súčasne základným ľudským
právom. SDP 2019 sa zameriava na tému „NAŠA ČINNOSŤ URČUJE NAŠU BUDÚCNOSŤ – „Zdravá
výživa pre # ZERO HUNGER WORLD (SVET BEZ HLADU)“. Pri príležitosti tohto SDP
FIMARC spolu s FAO vyzýva krajiny a iných hráčov, aby realizovali
konkrétne opatrenia, ktoré prostredníctvom zdravej výživy vytvoria svet bez
hladu.
KONTEXT
V tomto roku SDP vyzýva na
prijatie opatrení naprieč rôznymi oblasťami, aby sa zdravá a udržateľná strava
stala prístupnou a cenovo dostupnou pre všetkých. Zároveň vyzýva všetkých, aby
začali premýšľať o tom, čo jeme.
Dosiahnutie nulového hladu (zero
hunger), čiže odstránenie hladu, nie je len o riešení hladu, ale aj o obžive
pre ľudí pri súčasnej starostlivosti o planétu. V ostatných desaťročiach sme
dramaticky zmenili našu stravu a stravovacie návyky v dôsledku globalizácie,
urbanizácie a vyšších príjmov. Vymenili sme sezónne, prevažne rastlinné a na
vlákninu bohaté jedlá za stravu s vysokým obsahom rafinovaných škrobov, cukru,
tukov, soli, spracovaných potravín, mäsa a iných živočíšnych produktov. Menej
času venujeme príprave jedál doma a spotrebitelia, najmä v mestských
oblastiach, sa čoraz viac spoliehajú na supermarkety, predajne rýchleho
občerstvenia, predajcov na ulici a reštaurácie, ktoré ponúkajú jedlá „so
sebou“.
Kombinácia nezdravej stravy a
sedavého životného štýlu spôsobila prudký nárast obezity nielen v rozvinutých
krajinách, ale aj v krajinách s nízkymi príjmami, kde hlad a obezita často
koexistujú. V súčasnosti je vo svete obéznych viac ako 670 miliónov dospelých a
120 miliónov mladých (vo veku 5 – 19 rokov) a viac ako 40 miliónov detí do
piatich rokov trpí nadváhou. Popritom hladom trpí viac ako 800 miliónov ľudí.
Obezita a ďalšie formy zlej výživy postihujú takmer tretinu obyvateľov planéty.
Prognózy naznačujú, že do roku 2025 to bude až polovica.
Nezdravá strava je na celom
svete hlavným rizikovým faktorom smrti v dôsledku neprenosných chorôb vrátane
kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky a niektorých druhov rakoviny. Nezdravé
stravovacie návyky, ktoré súvisia s jednou pätinou úmrtí na celom svete, ukrajujú
zo štátnych rozpočtov na zdravotníctvo až 2 bilióny amerických dolárov ročne.
V spôsobe, akým naše potravinové
systémy v súčasnosti fungujú, od poľnohospodárskej výroby cez spracovanie až po
maloobchod, je málo miesta pre čerstvé miestne vyrobené potraviny.
Intenzívnejšia výroba potravín v kombinácii so zmenou klímy spôsobuje rýchlu
stratu biodiverzity. V súčasnosti predstavuje 9 druhov rastlín až 66% celkovej
rastlinnej výroby, hoci v priebehu histórie sa na stravu pestovalo viac ako 6
000 druhov. Rôznorodosť plodín je rozhodujúca pre zabezpečenie zdravej výživy a
zachovanie životného prostredia.
Zdravá strava je základom pre dobré zdravie a výživu. {Svetová
zdravotnícka organizácia}
Chráni vás pred mnohými
chronickými neprenosnými chorobami, ako sú choroby srdca, cukrovka a rakovina.
Zdravá strava obsahuje kombináciu rôznych potravín, ktoré obsahujú:
základ ako obilniny (pšenica, jačmeň, raž, kukurica
alebo ryža), škrobové hľuzy alebo korene (zemiaky, čínske zemiaky (yam), taro (kulkas)
maniok),
strukoviny (šošovica a fazuľa),
ovocie a zelenina,
potraviny zo živočíšnych zdrojov (mäso, ryby, vajcia a
mlieko).
WHO odporúča zdravú stravu:
dojčiť nemluvňatá a malé deti,
jesť veľa zeleniny a ovocia,
jesť menej tukov,
obmedziť príjem cukrov,
znížiť príjem soli.
Stručné fakty:
Vyše 150 miliónov detí mladších ako päť rokov je
zakrpatených a viac ako 50 miliónov je ovplyvnených plytvaním.
Nezdravá strava v kombinácii so sedavým životným
štýlom predstihla fajčenie ako celosvetový rizikový faktor zdravotného
postihnutia a smrti na svete.
Väčšina svetovej populácie žije v krajinách, kde
nadváha a obezita zabijú viac ľudí ako hlad.
V tej istej domácnosti a dokonca u toho istého jedinca
môžu počas života existovať rôzne formy zlej výživy a môžu sa prenášať z
generácie na generáciu.
Odhaduje sa, že každý rok sa vynakladajú dva bilióny
USD na liečbu zdravotných problémov spôsobených obezitou.
Miliardám ľudí chýbajú živiny, ktoré potrebuje ich telo
na aktívny a zdravý život.
Škody na životnom prostredí spôsobené potravinovým
systémom sa môžu zvýšiť ešte o 50 až 90 percent v dôsledku zvýšenia spotreby
spracovaných potravín, mäsa a iných živočíšnych výrobkov v krajinách s nízkymi
a strednými príjmami.
Z približne 6 000 rastlinných druhov pestovaných v
ľudskej histórii ako potravu dnes len osem zabezpečuje viac ako 50 percent
denných kalórií.
Potrebujeme jesť širokú škálu výživných potravín.
V dôsledku zmeny klímy hrozí, že sa zníži tak kvalita
ako aj výnosy plodín.
Zvyšujúce sa teploty zhoršujú tiež nedostatok vody, narúšajú
sa vzťahy medzi škodcami, rastlinami a patogénmi a mení sa veľkosť rýb.
ČO MÔŽEME ROBIŤ
Dobrou správou je, že existujú
cenovo dostupné riešenia na zníženie všetkých foriem zlej výživy, vyžadujú si
však väčšie globálne nasadenie a konanie. MY VŠETCI musíme obmedziť
spotrebu potravín s vysokým obsahom soli, cukru, trans a nasýtených tukov a začať
sa zdravo stravovať. Dá sa zmeniť spôsob stravovania, naučiť sa porozumieť
štítkom na potravinách, stať sa kritickým spotrebiteľom, usilovať sa o
dostupnosť zdravších potravín v práci alebo v komunite, byť fyzicky aktívny a byť
si viac vedomý svojej uhlíkovej stopy.
VLÁDY
musia investovať do výživy a
zavádzať politiky na zabezpečenie zdravšej a udržateľnej stravy za prijateľnú
cenu. Tieto politiky by mali pomáhať drobným farmárom a poľnohospodárom
diverzifikovať výrobu a prispievať k trvalo udržateľným potravinovým systémom,
vzdelávať verejnosť a odborníkov v oblasti výživy.
Vlády musia zvýšiť dostupnosť a
cenovú dostupnosť potravín pre zdravú výživu. Musia stanoviť, presadzovať a
pravidelne aktualizovať vnútroštátne potravinové výživové smernice a zavádzať
medziodvetvové platformy na informovanie o potravinách a poľnohospodárskych
politikách a usmerňovať intervencie, ako sú školské stravovacie a výživové
programy, potravinová pomoc, verejné obstarávanie potravín a nariadenia o
marketingu potravín, ich označovaní a reklame. Na dosiahnutie zmeny v správaní
je potrebná podpora cez masmédiá, kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti,
vzdelávacie programy v oblasti výživy, opatrenia v obciach, informácie o miestach
predaja vrátane označovania potravín.
Vlády sa musia zaoberať zlou výživou
v jej koreňoch. Riešenia založené na potravinárskej výrobe (poľnohospodárstvo,
chov dobytka, rybolov atď.) môžu významne prispieť k zníženiu podvýživy,
zvýšeniu rozmanitosti stravovania a zlepšeniu výživy pre zdravšiu a udržateľnú
budúcnosť. Krajiny musia s ohľadom na výživu prijať postupy na výroby
potravín, ktoré sa menej zamerajú na vysoko výnosné a ekonomicky ziskové odrody
a viac na rozmanitosť a výživovú kvalitu. Musia zabezpečiť výrobu radu cenovo
dostupných, výživných, kultúrne vhodných a bezpečných potravín v primeranom
množstve, ktoré trvalo udržateľným spôsobom naplnia stravovacie potreby
populácie. Bude to mať pozitívny dopad na naše zdravie, biodiverzitu a
udržateľnosť životného prostredia a znížia sa tiež náklady na zdravotnú
starostlivosť.
DROBNÍ FARMÁRI
musia zvýšiť rozmanitosť
dostupných potravín diverzifikáciou výroby a prijatím udržateľných
poľnohospodárskych postupov na zachovanie prírodných zdrojov. Zraniteľné vidiecke
obyvateľstvo sa musí posilniť tak, že sa spojí a vytvorí lokálne družstvá na
zdieľanie poznatkov a získavanie prístupu k financiám a k trvalo udržateľným
technológiám. Farmári môžu tiež zvýšiť svoj príjem a súčasne znížiť ceny
pre spotrebiteľov tým, že predĺžia dobu udržania kvalitu a čerstvosti a znížia pozberové
straty. Ľudia musia myslieť na svoje zdravie a musia byť informovaní, aby menili
svoj prístup k výberu jedál a stravovacie návyky a obmedzili spotrebu
priemyselne spracovaných potravín s vysokým obsahom tuku, cukru a/alebo soli.
Musíme znovu objaviť význam čerstvých sezónnych potravín, zručnosti pri varení,
tradičných znalostí a miestnej biodiverzity.
SÚKROMNÉ POTRAVINÁRSKE PODNIKY
musia zaviesť výživnejšie
potraviny a dodržiavať zákony a normy týkajúce sa výroby a predaja potravín, zmien
zloženia potravín, štítkov zloženia potravín (informovanie spotrebiteľov o
vysokej hladine celkového tuku, nasýtených tukov, cukru alebo soli) a
marketingu a reklamy potravín, najmä ak sú zamerané na deti.
MLÁDEŽ
na celom svete sa môže stať
tvorcom zmien, obhajcom zdravej výživy a odstránenia hladu.
FAO
by mala krajinám poskytovať
dôkazy o rôznych aspektoch zlej výživy, spolupracovať s nimi na vývoji
politických odpovedí, poskytovať technickú podporu mechanizmom globálneho
riadenia, aby sa zlepšila výživa a propagácia zdravej a udržateľnej stravy pre širokú
cieľovú skupinu, najmä prostredníctvom rozvoja kapacít a zvyšovaním
informovanosti a povedomia.
FIMARC VYZÝVA NA AKCIU
Tento SDP je príležitosťou
zamerať našu pozornosť na realizáciu svetu bez hladu prostredníctvom zdravej
výživy. Približujúc sa k SDP 2019 by som chcel vyzvať naše členské hnutia po
celom svete, aby v súvislosti s témou roka podnikli konkrétne kroky. Ďakujem
všetkým hnutiam, ktoré sa minulý rok zúčastnili na rôznych akciách. Nižšie sú
uvedené niektoré návrhy opatrení v súlade s témou SDP 2019. Každé národné hnutie
však môže organizovať svoju činnosť, ktorá vychádza z ich vlastnej
reality.
Zorganizujte kampaň zameranú na zvýšenie
informovanosti verejnosti o zdravej výžive pre # ZERO HUNGER WORLD (SVET BEZ
HLADU).
Usporiadajte festivaly a veľtrhy ochutnávok potravín,
ukážky varenia na trhoch s potravinami a na výstavách miestnych výrobkov.
Zorganizujte kultúrne vystúpenia, ako sú koncerty, vystúpenia
speváckych zborov, divadlo alebo tanec.
Zorganizujte rekreačné a športové aktivity, ako sú
beh, pochod, vychádzka alebo maratón proti hladu a zlej výžive.
Zorganizujte konferencie, debaty a verejné okrúhle
stoly s politikmi, vychovávateľmi, vedcami a poľnohospodármi.
Zorganizujte zbierky potravín, ktoré by sa inak v
súlade s miestnymi predpismi znehodnotili. Spojte sa s miestnymi obchodmi,
reštauráciami a pod.
Zorganizujte výstavu SDP na podporu vašich projektov,
partnerstiev s drobnými farmármi a poľnohospodárskych výrobkov vášho
regiónu.
Udeľte ceny a ocenenia poľnohospodárov, chovateľov,
rybárov, výrobcov a združení poľnohospodárov, ktorí prispievajú k úsiliu svetu
bez hladu (Zero Hunger) vo vašej krajine / lokalite a usporiadajte slávnostné
odovzdávanie cien.
Počas vašej akcie SDP zasaďte strom (ovocné stromy
alebo zeleninu).
Usporiadajte stretnutie, tlačovú konferenciu, tlačovú
správu alebo demonštráciu na túto tému s cieľom zvýšiť informovanosť
spoločnosti.
Zorganizujte jednodňovú dobrovoľnícku prácu, aby ste
mohli ušetriť peniaze a podporiť projekty zamerané na odstránenie hladu na
vašich vlastných miestach alebo peniaze môžete poslať do fondu SDP FIMARC na
podporu ľudí, ktorí to potrebujú po celom svete.
Uskutočnite aktivity na zvyšovanie informovanosti o
zdravej výžive.
Zorganizujte tradičné súťaže vo varení s čerstvými
miestnymi potravinami na zvýšenie informovanosti o zdravej strave.
Sami sa začnite zdravo stravovať.
Nakupujte miestne. Nakupujte od miestnych
poľnohospodárov, kedykoľvek to je možné.
Počas SDP 2019 FIMARC žiada
všetky svoje členské hnutia, aby o týchto problémoch hlboko uvažovali, a urobili
konkrétne kroky na postupnú realizáciu „Sveta bez hladu (Zero Hunger World) prostredníctvom
zdravej výživy“ a aby lobovali za to u svojej vlády. Žiadame všetkých
členov, aby zorganizovali deň spoločných akcií s cieľom zvýšiť informovanosť o
tejto téme a aby nám poslali správu o svojich aktivitách.
Dňa 6. októbra sa uskutočnilo slávnostné zahájenie hrušovského projektu RómaStrom, ktorého cieľom bolo angažovať Rómov v starostlivosti o svoje okolie. Slávnosti sa zúčastnili Rómovia z miestnej osady ako i majoritní obyvatelia obce Hrušov, hlavný program tvoril koncert rómskej kapely Opral z Čičavy (okres VT) a predstavenie projektu RómaStrom. O občerstvenie a kapustnicu sa postarali Rómovia. Do projektu boli zapojení aj dobrovoľníci z iniciatívy Kresťan na vidieku, Tomáš a Miriam Kuzárovci, a koordinátorka projektu Ivana Németová.
Hlavnou myšlienkou projektu bolo zveľadiť malú rómsku osadu Kopanička terénnymi úpravami, vyčistením okolia výsadbou zelene v súlade s princípmi permakultúry. Samotnú realizáciu sprevádzalo veľa nadšenia zo strany Rómov: detí i dospelých. „Počas realizácie nebolo najdôležitejšie držať sa návrhu, ktorý vznikol po spoločných komunitných plánovaniach, ale najväčší zmysel malo, že si to Rómovia robili sami a podľa svojho gusta. Okolie osady, ktoré dosiaľ bolo skládkou a o ktoré sa nikto nestaral, sa zrazu stalo predmetom ich záujmu a pracovali na jeho zveľaďovaní,“ opisuje dôležité momenty spoločnej brigády koordinátorka Ivana Németová. „Pekným príkladom je plôtik okolo vzniknutého posedenia, ktorý som nechala v ich réžii. Rómovia sa do jeho dizajnovania tak zažrali, že ho ešte potme skladali a svietili si mobilmi. Nestačil im však obyčajný, a tak si laty povyrezávali do špica. Výsledok bol taký, že hrdo hovorili: ‚Taký plot ani gádžo nemá!‘“
Skrášlené bolo aj prostredie kríža, kde sa vysadila lipa a alej z ovocných stromov. Nevzhľadný a strmý svah sa sterasoval a vysadil nenáročnými jedlými krami: muchovníkmi, aróniami, lieskami a zemolezmi kamčatskými, s cieľom podporiť sebestačnosť Rómov. Výsadba a skrášlenie okolia, ktoré bolo doteraz málo podnetné, má veľký zmysel najmä pre deti. Tie sa najviac zapálili: kopali, vysádzali, polievali a takmer sa bili o prácu. „Pre deti je veľmi dôležité, aby sa od útleho veku učili pracovným návykom a získavali vzťah k životnému prostrediu. Tvorivými aktivitami sa učili rozlišovať krásne od škaredého, dobré a zdravé od nekultúrneho,“ dodáva Ivana Németová.
Realizácii projektu predchádzala ročná terénna sociálna práca, komunitné plánovania a práca s deťmi. Výsledkom je nielen skultúrnené prostredie, ale najmä Rómovia scitlivení na stav svojho okolia a vzdelaní v starostlivosti o zeleň. Na realizácii projektu sa podieľala Škola permakultúry (OZ STRUK) v spolupráci s obcou Hrušov, Miriam a Tomáš Kuzárovci z platformy Kresťan na vidieku, farmár a včelár Marek Brunovský, odborník na výsadbu stromov Róbert Jankovich, etnológ Tomáš Hruštič z Ústavu etnológie SAV, permakultúrna dizajnérka Patricia Pavlovská a mentorka práce s Rómami Ivana Németová.
Projekt RómaStrom bol realizovaný s podporou Nadácie Ekopolis a spoločnosti Slovnaft a.s., v rámci programu Zelené oázy.
Kresťan a vidiek? Kresťan a ochrana
prírody? Je to iba novota, módna pretvárka, alebo dôležitá spoločenská potreba?
Ba môže to byť dokonca cesta k pravej svätosti? Súčasný pápež František si
zvolil meno podľa svätca, ktorý spájal lásku ku Kristovi s láskou
k chudobným a k všetkému stvorenstvu, a je zároveň patrónom
ekológov. Myslím, že pápež takto rozlišuje znamenia čias, ktoré svedčia o zmene
životného štýlu, o ničení Božích darov, ktoré dostávame prostredníctvom
Zeme, a o nevyhnutnej potrebe návratu k našim koreňom, ktoré
súvisia aj s prírodou.
Kresťanský mysliteľ
O´Donohue predstavuje svätosť ako schopnosť i milosť byť plne ľudsky integrálnym
– snažiť sa zachovať všetky svety, ktoré sa nás dotýkajú, v rovnováhe.
Pápež František približuje tieto oblasti svojimi príhovormi a exhortáciami – no
najmä svedectvom svojho života. V prvom rade je to svet chudobných
a trpiacich, „maličkých“ (anawim Jahve), ktorým sme povinní sa približovať, ba
pripodobňovať. „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.“ (Lk 6, 20) „Lukáš nehovorí o chudobe „ducha“,
ale len o bytí „chudobnými“, a tak nás tiež pozýva k prísnej
a nenáročnej existencii. Týmto spôsobom nás volá zdieľať život s tými
najchudobnejšími, a v konečnom
dôsledku sa tak prispôsobiť Ježišovi, ktorý, hoci bol bohatý, „stal sa
chudobným“. Byť chudobný v srdci, to je svätosť,“ píše pápež vo svojej exhortácii o povolaní k svätosti.
Výzvu „zdieľať život s chudobnými“ netreba prehliadnuť – pretože
v skutočnosti je to Ježišova výzva (Mt 25, 31-40), a teda odpoveď na ňu je meradlom
kresťanskej dokonalosti. Vnútri ma až mrazí, keď o tom uvažujem, lebo možno ani
netušíme, aká hlboká je priepasť porozumenia medzi nami, čo sa máme dobre,
a tými, ktorí majú v živote menej šťastia.
Hneď po spravodlivosti k najdokonalejšiemu a Bohu najmilšiemu
stvoreniu – teda k
človeku – pápež silne apeluje na
spravodlivosť k celému stvorenstvu. Živočíchy, rastliny, pôda, voda,
vzduch i celé ekosystémy, ktorých sme súčasťou – to všetko nás od prvých
stránok Biblie pozýva kontemplovať krásu Boha i prejavovať elementárnu
úctu k jeho dielam. Touto úctou sa nemyslí zbožstvenie a už vôbec
nesmie ísť o povýšenie starostlivosti o stvorenia nad starostlivosť
o človeka. Je tu ale dôležité nadradiť starostlivosť o prírodu nad
naše ego, lenivosť a konzumný štýl života.
Myslím si, že byť integrálnym, a teda svätým, nebolo nikdy
také ťažké ako v dnešnej dobe – a to najmä kvôli týmto dvom
oblastiam. Vždy boli veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi bohatými
a chudobnými – no dnes sú kvôli vyššiemu životnému štandardu tieto
„nožnice“ oveľa viac roztvorené. Môžeme sa cítiť spravodliví tým, že nič zlé
nerobíme, no dokonalosť našej integrity môžu „ohroziť“ biedni, pred ktorými si
zatvárame oči a nesnažíme sa ich biedu zmierniť: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do
večného ohňa… Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne
ste to neurobili.“ (Mt 25, 41.45) Každý v oblasti, ktorej sa venuje: či praktickým
podaním ruky alebo vytvorením systémov, ktoré by stále viac brali do úvahy
potreby núdznych. Obdobne nás môže obviniť i stvorenstvo, keď namiesto
spolupráce s ním a podmanenia si zeme v súlade s Božími
princípmi (Gn 1, 28) našej
Zemi škodíme a nezanechávame ju v jej kráse a plnosti ďalším
generáciám.
Praktické riešenie? Sú to problémy, ktoré nás presahujú, no
riešenie existuje. Je takmer nemožné vyčleniť sa so súčasného spoločenského
systému, ale môžeme aspoň doširoka otvoriť oči a kriticky sa zamýšľať nad
javmi a vecami okolo nás. Premýšľať nad všetkým, čo ideme kúpiť či použiť –
a nad tým, či to vôbec potrebujeme. A hlavne premýšľať nad tými, čo
takú možnosť nemajú. Možno bude bolestivé uvedomenie, že pitná voda, ktorou
splachujeme, by iným mohla zachrániť život (podobne ako omrvinky
z boháčovho stola mohli zachrániť život žobrákovi Lazárovi: „Túžil nasýtiť sa
z toho, čo padalo z boháčovho stola…“ Lk 16, 21). K tomuto uvedomeniu sa navyše pripojí
pocit bezmocnosti. Dôležité je si túto nespravodlivosť aspoň uvedomiť: „Osoba, ktorá vidí veci také, aké naozaj sú,
nechá sa preniknúť bolesťou a zaplače vo svojom srdci, je schopná dotknúť
sa hlbín života a byť skutočne šťastná. Môže sa tak odvážiť mať účasť na
utrpení druhého a prestať utekať pred bolestnými situáciami,“ pripomína
pápež. Uvedomenie si bolestivej reality druhých napriek našej bezmocnosti je
dôležité, aby sme sa stali citlivejšími na ich potreby v situáciách, keď
pomoc bude možná. A tiež aj preto, aby sme sa cítili pred Bohom ako „nuly“
(ako rád pripomína otec Vladko Maslák) – nespravodliví, hriešni, úbohí. Lebo
iba takých Pán prijíma, „pyšným Pán odporuje“.
Dnes je život v určitom zmysle ľahší, no oveľa
komplikovanejší. Človek musí vedieť rozlišovať, kriticky uvažovať
a byť citlivým na všetko, čo sa okolo neho deje. Na základe svedectva
života súčasného pápeža sa domnievam, že pravá kresťanská dokonalosť dnes nie
je možná bez snahy o integritu aj v týchto dvoch oblastiach: milosrdenstvo voči
chudobným a spravodlivosť voči
prírode a všetkému stvorenstvu.
Aj preto vznikla iniciatíva Kresťan na vidieku, ktorá túži kráčať
v línii encykliky Laudato si a upriamiť pozornosť kresťanov
i celej spoločnosti na nevyhnutnosť starostlivosti o prírodu a o chudobných.
V relácii rádia LUMEN Od ucha k duchu si v sobotu 12. januára moderátor Ján Heriban do štúdia pozval predsedu Fóra kresťanských inštitúcií (FKI) Tomáša Kuzára s manželkou Miriam, riaditeľkou organizácie CitizenGo Slovensko, ktorá je členom FKI. Spoločne sa venovali téme Kresťan na vidieku.
FKI zorganizovalo už tri semináre s názvom Kresťan na vidieku – Zdravý vidiek, na ktorých sa takmer 60 účastníkov zamýšľalo, ako sa môžu kresťania angažovať pri rozvoji vidieckeho života. Úlohou týchto prvých seminárov bolo predovšetkým počúvať ľudí, aby sa rozpoznalo, aké problémy na vidieku sú. Ďalším krokom bude fáza istého posúdenia a na základe analýzy dôjde k rozhodnutiu pre konkrétne programové línie, ktoré sa budú rozvíjať cez vznikajúcu platformu. Táto vidiecka platforma má za cieľ pomáhať nachádzať riešenia, ktoré by riešili nezamestnanosť na vidieku, udržiavanie mladých na vidieku, infraštruktúru. Ale aj podporu lokálnych vecí, aby to, čo si dokáže obec vyriešiť, nebolo zbytočne presúvané do miest, riešenie mnohých vecí elektronicky, atď. Aby obce boli čo najviac sebestačné.
Cieľom je vybudovať Katolícke hnutie vidieka na Slovensku (prac. názov – Kresťan na vidieku), v ktorom budú kresťania žijúci na vidieku, ochotní angažovať sa vo svojej obci, komunite, spoločenstve, aby robili svet okolo seba lepším. Ak ľudia venujú pozornosť problémom, snažia sa o budovanie, diskusiu, majú možnosť veci ovplyvniť. Časom by táto samostatná organizácia mala byť uznaná Konferenciou biskupov Slovenska a mala by sa stať súčasťou Svetového hnutia katolíckych hnutí vidieka.
Manželia Kuzárovci sa v novembri 2018 zúčastnili valného zhromaždenia Medzinárodnej federácie vidieckych katolíckych hnutí dospelých (FIMARC) v Senegale, kde si uvedomili, že problémy, ktoré riešime na vidieku v Európe sú neporovnateľné s problémami v Afrike, či Ázii. Kým v Európe je život na vidieku otázkou životného štýlu, tak pre mnohých v Afrike je to otázkou prežitia. Téma, ktorá sa ale opakuje na každom kontinente je zaberanie pôdy veľkými nadnárodnými spoločnosťami, ktoré na nej pestujú plodiny prinášajúce najväčší zisk. Dochádza k vyčerpaniu pôdy a vody a to má dopad aj na lokálnych obyvateľov. Jedna z kľúčových myšlienok z tohto stretnutia bola, že na zemi je dostatok všetkého, je dostatok peňazí, je dostatok potravín, len je potrebné to správne/spravodlivo distribuovať.
Inšpirácie pri vzniku tohto projektu čerpali aj z encykliky pápeža Františka “Laudato si”. Pápež František vidí, že práve vidiecke prostredie je prostredím, kde je možné dopracovať sa k trvalej udržateľnosti a sebestačnosti. Zároveň je však dôležité starať sa aj o ekológiu a myslieť na generácie, ktoré na tejto zemi prídu žiť po nás. Našim cieľom nemá byť len maximalizácia zisku, ale cieľom má byť človek, dobro človeka. Problémy a výzvy, s ktorými sa stretávame, chcú preto riešiť v rámci kresťanských princípov (spravodlivosť, solidarita, rešpekt, dôraz na ochranu a podporu rodiny).
Veľmi potešujúce je to, že záštitu nad seminármi Kresťan na vidieku prevzal spišský biskup Mons. Štefan Sečka a predsedovia dvoch samosprávnych krajov – prešovský župan Milan Majerský a žilinská županka Erika Jurínová, ktorý túto iniciatívu veľmi vítajú, podporujú a tým vyjadrili, že ľudia žijúci na vidieku im nie sú ľahostajní. Na seminári prednášali viacerí hostia, hlavným z nich bol bývalý poslanec nemeckého Bundestagu a bývalý predseda Katolíckeho hnutia vidieka v Nemecku, pán Hermann Kroll-Schlüter.
Ako povedal Tomáš Kuzár: “Chceme predovšetkým dať priestor ľuďom, ktorí na vidieku žijú a ponúknuť im to, čo potrebujú, aby vedeli realizovať svoje projekty a nápady tam, kde sú.” V najbližšom období chystajú ďalšie semináre, ale aj návštevy farností a obcí, kde budú hovoriť o dôležitosti angažovať sa, potrebe vystúpiť zo seba a predstavia možnosti toho, ako by novovzniknutá platforma mohla pomôcť.
