Veci, ktorých sa bojíš, sa ti pravdepodobne prihodia… ale neboj sa!

O realite, ľudskej i kresťanskej nádeji , o utrpení, Rómoch a vzniku Piesne brata slnka…

Korona sa nejako dotkla každého. Mnohí prišli o prácu, iní jej zas majú priveľa. Ďalej chýbajú stretnutia, osobný kontakt, stretnutia s blízkymi… Poznáme tie bežné problémy, ktoré nás všetkých trápia.

Myslím, že nádej vychádza z reality. Dakedy aj tvrdej. Lebo v opačnom prípade si zakrýva oči. Preto tú realitu – aspoň jej útržok skúsim pomenovať. Aj „psychologicky“ pomáha, keď trpiaci či smútiaci človek, človek bez nádeje, objaví, že mnohí ďalší sa majú oveľa horšie…až ho zabolí cudzie utrpenie. Ak zistí, že aj vtedy je možné mať nádej, aj v bezvýchodiskových situáciách – pre nič iné, iba pre Kristov prísľub – tak vtedy ide o kresťanskú nádej. A tá ho pozýva šíriť túto nádej iným.

Mám za úlohu učiť rómske deti náboženstvo. Niektorí prváci ani po 4 mesiacoch v škole stále nevedia napísať ani svoje meno. Tretiakom diktujem slová po písmenkách. Ešte aj 11-ročným deťom chýba abstraktné myslenie. To im značne znižuje schopnosť spoznať Boha. Môžeme byť síce vďační (a aj sme), že sa darí tieto deti vzdelávať „offline“… No aj tak sa nedajú zvrátiť dôsledky každodenného chaosu a neistoty, ktorú prežívajú oni i ich rodičia, chýbajúcej blízkosti učiteľov, obmedzenej autentickosti spôsobenej rúškami… Síce drobnosti, ale vidíme, že to má najmä na tieto deti veľký vplyv. Prejavy toxického stresu začínajú byť viditeľné aj na deťoch z osád, v ktorých tieto problémy predtým až tak viditeľné neboli.
Poznám mnoho ľudí, Rómov i Nerómov, ktorí chcú pracovať. Aspoň tie fušky nejaké…Trápi ich, že nemajú čo dať svojim deťom. No žiaľ, práce niet.

Nehovoriac o celkovej nedôvere medzi ľuďmi, a o to viac prehlbujúcej sa diskriminácii. Rómov i chronicky chorých. Keď Róm príde do obchodu, hneď to znamená, že je z osady, a to hneď znamená, že možno bude nakazený. Zabúdame, že rovnako môže byť nakazený Slovák i Róm, bohatý i chudobný, prezidentka i človek z osady… V korone sme si všetci rovní. 
Rómovia týmto odsudzovaním veľmi trpia.

No a kde je tá nádej?

Môj kamarát, ktorý robí zdravotnú sestru v nemocnici na áre – pri zomierajúcich na kovid – mi už mesiace opakuje: už sa to určite o pár týždňov, budúci mesiac upokojí. Oslovuje ma táto jeho nádej, je potrebná, o to viac v jeho vyčerpávajúcej práci. Keď v nej vytrvá, raz bude mať určite pravdu – že o pár týždňov korona už utíchne. Je to ľudská nádej, ktorá je krásna, húževnatá a veľmi dôležitá.

No je tu ešte aj iná nádej. Prameniaca zo stretnutia so živým Kristom. 

Veľmi sa mi páči výrok škótskeho filozofa Macmurraya: Iluzórne náboženstvo hovorí: „Neboj sa; dôveruj v Boha a on dá pozor, aby sa ti nestalo nič z toho, čoho sa bojíš.“ Reálne náboženstvo zas hovorí: „Neboj sa; veci, ktorých sa bojíš, sa ti pravdepodobne prihodia, ale vôbec sa toho netreba báť.“

Skutočná kresťanská nádej spočíva podľa mňa v tom, z čoho žili prví kresťania: z nádeje na večný život. Preto sa nebáli ani straty postavenia v spoločnosti, mučenia ani smrti. Lebo stretli a spoznali živého, zmŕtvychvstalého Krista.

Podobne túto nádej, z ktorej pramení radosť, opisuje sv. František práve keď „zvlášť trpel v dôsledku svojich početných a bolestivých nemocí“, a nazýva ju istotou: „Musím sa teraz veľmi tešiť uprostred mojich chorôb a bolestí, a vzdávať vždy Bohu vďaku za tak veľkú milosť a požehnanie, ktoré mi udelil. On totiž ráčil vo svojom milosrdenstve darovať mne, svojmu malému nehodnému sluhovi, čo ešte žije tu dolu, istotu vlastniť jeho večné Kráľovstvo.

Chcem teda na jeho chválu a na moju útechu a na povzbudenie blížneho zložiť nový chválospev na Pána za jeho stvorenia. Každý deň užívame zo stvorení a bez nich nemôžeme žiť. A každý deň sa ukazujeme nevďačnými za toto veľké dobrodenie, a nevzdávame zaň  chválu, tak ako by sme mali, nášmu Stvoriteľovi.“
A keď sa posadil, sústredil sa v uvažovaní, a potom povedal: „Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane…“ (Perudžská legenda, 43, Františkánske pramene, 1591-1592).“

No a myslím, že keď človek spozná túto nádej, cíti sa povolaný ju šíriť ďalej (podobne ako sv. František i všetci svätí)… Lebo Boh chce prinášať nádej tomuto svetu skrze tých, čo mu slúžia.

Z kresťanskej nádeje prýšti radosť. Radosť z viery Ježiša Krista a zo stretnutia s Ním. Radosť z nádeje, že On, Verný, bude s nami v každej situácii, v radosti i v utrpení, a neopustí nás.

Leave a comment

Spíkri konferencie SVITÁ NA LEPŠIE ČASY?

Predstavujeme Vám spíkrov, ktorí vystúpia „od Ondreja do Mikuláša“ na našej konferencii o nádeji pre Slovensko.

PONDELOK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

RADOSLAV MAKÁŇ – bývalý mikrobiológ od Nitry zavesil kariéru vedca na klinec a v 45 rokoch sa stal farmárom na východe Slovenska. Dnes v rámci projektu Romano barardo (Rómsky záhradník) – o. z. Svatobor – pracuje denne s desiatkami rómskych detí a ich rodičmi, deti často bráva na farmu. „Prácu vnímajú ako hru. Majú tak iné zážitky ako doma” . Viac v článku Naučil pracovať ľudí z osady, nepotreboval ani eurofondy.

JÁN ŠLINSKÝ – študoval záhradníctvo, ekologickému pestovaniu zeleniny sa venuje 17 rokov. Vynálezca jedinečného systému pestovania zeleniny AgroKruh – bez chémie a bez driny. Životný sen vybudovania funkčnej rodinnej ekofarmy, ktorú uživí pestovanie biozeleniny pre cca 60 rodín, realizuje spolu so svojou manželkou a synom na krásne položenom, necelé 2 ha veľkom, pozemku v meandri Malého Dunaja pri obci Hrubý Šúr. Viac o ňom v článku. Na konferencii sa dozviete aj to, čo nové sa mu podarilo rozbehnúť na Slovensku v rámci širšieho využívania jeho vynálezu šetrnému k pôde.

UTOROK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

LADISLAV ŽIDEK – oceňovaný biológ, ktorý šesť rokov buduje blízko Rajca ekologickú komunitnú farmu, kde spolu s dobrovoľníkmi gazdujú a tradičným spôsobom pestujú plodiny. Je presvedčený, že Bioklimatický Park Drieňová je ideálnym miestom, ako prežiť pandémiu koronavírusu v zdraví. Okrem iných projektov vybudoval aj Perníkovú chalúpku Infocentrum BIOKLIMA v Rajci, v ktorej predávajú vlastné perníky a v čase korony distribuujú rúška zraniteľným skupinám.

PETER GOMBITA – rímskokatolícky kňaz, riaditeľ útulku pre ľudí bez domova Oáza – nádej pre nový život, n.o. pri Košiciach. Je známy svojím optimistickým prístupom k životu, láskou k chudobným, k prírode i k všetkým živým tvorom a tiež behaním maratónov za chudobných do Ríma a do Lúrd. Nedávno sa mu podarilo rozbehnúť sociálny podnik, ktorý zamestnáva ľudí bez domova. Viac sa dočítate v článku Desiatky ťažko zamestnateľných ľudí dostanú novú šancu.

STREDA

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

MARTIN KASTLER, M. A. – člen bavorskej CSU a reprezentant Nadácie Hannsa Seidela pre strednú Európu. Bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu na volebné obdobie v rokoch 2003-2004 a 2008-2014. Pred zvolením do Európskeho parlamentu pracoval ako riaditeľ Oddelenia rozvojovej politiky a koordinátor projektov EÚ v Nadácii Hannsa Seidela v Mníchove. Kastler vyštudoval históriu a politické vedy v Erlangene, Nemecku a v Prahe. V súčasnosti prednáša na Univerzite aplikovaných vied v Ansbachu, Bavorsko. Viac info na: www.martinkastler.de

VERONIKA STICH – pochádza z Bavorska a už 30 rokov sa aktívne angažuje pre rozvoj vidieka. Prakticky celý život aj so svojím manželom pracovala na ich rodinnej farme, ktorú teraz prebral jej syn s rodinou. 23 rokov pracuje ako dobrovoľníčka pre Katolícke hnutie vidieka (KLB) v Bavorsku. 10 rokov sa venovala v rámci krajinského vzdelávacieho diela KLB v Bavorsku projektu „Spoločný rast európskej rodiny národov“. Od roku 2016 sa podieľa na vedení strategického partnerského EU Erasmus+ projektu „PRORURE II“, v ktorom je zapojených 10 európskych krajín. Je tiež aktívna vo svojej farnosti.

ŠTVRTOK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

FRANTIŠEK MUŠKA – vyštudoval fytotechniku na Vysokej škole zemědělské v Brne. Zaoberá sa predovšetkým ochranou rastlín. Jeho doménou je tzv. signalizácia, teda optimalizácia chemického ošetrenia rastlín, zabezpečujúca kvalitnú úrodu a súčasne minimalizujúca zaťaženie životného prostredia. Je autorom, prípadne spoluautorom, asi 300 článkov, predovšetkým odborných z oblasti ochrany rastlín, ale aj populárno-vedeckých z histórie, či cestovného ruchu. Jeho široký okruh záujmov mu umožňuje vidieť súvislosti. Okrem iného sa v poznaní dejín snaží nachádzať poučenie pre súčasnosť. 

MILAN JURKY – člen Skupiny poradcov ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku ASYF. Vlastní rodinnú farmu v obci Vasiľov. Spolu s rodinou chová hovädzí dobytok, špecializuje sa na predaj mlieka a syrových výrobkov. Pri práci používa kvantum moderných technológií. Viac sa o ňom dozviete v článku: Farmár Jurky: Vďaka práci Jána Kuciaka sa slovenské poľnohospodárstvo ozdravuje.

PIATOK

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

o. MARTIN MEKEL – gréckokatolícky kňaz, manžel a otec 3 detí. Po 15 rokoch vedenia rómskej misie v Čičave, kde vybudoval Gréckokatolícke formačné centrum a zmenil životy stoviek Rómov, sa odvážil prijať novú misiu na Sigorde. Zo starej budovy bývalého lesníckeho učilišťa vzniká prácou Rómov i Nerómov centrum s odvážnymi podnikateľskými i ekologickými plánmi, v ktorom Rómovia majú slúžiť všetkým. Odvážne? Posúďte sami: romskamisia.sk/sigord

MICHAL SMETANKA – výrobca hud. nástrojov, hudobný interpret, skladateľ, multiinštrumentalista, zberateľ a prevádzkovateľ múzea hud. nástrojov, pedagóg. Od r. 1997 aktívny v oblasti neziskového sektoru v organizáciách venujúcich sa ľudovej kultúre, etnografii a rómskej problematike. Od roku 2000 už pôsobí v treťom sektore profesionálne. Dlhoročne bol poslancom obce Spišský Hrhov a pozná všetky tajomstvá jeho úspechu. Už dávno zistil, že ak chceme s Rómami pracovať alebo ak od nich chceme nejakú zmenu, musíme sa s nimi najprv skamarátiť. Toto heslo sa týka každej obce slovenského vidieka.

SOBOTA

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

MARTIN KOVÁČ – ukončil v roku 1995 štúdium vodného hospodárstva krajiny na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Odborne sa venuje témam ako sú ochrana kultúrneho dedičstva, znižovanie povodňových rizík, rizík sucha, tiež správa a obnova budov. Bol spoluzakladateľom neziskovej organizácie Národný Trust Slovenska, je členom medzinárodnej siete sociálnych inovátorov Ashoka. V rokoch 2010 až 2012 pôsobil vo funkcii splnomocnenca vlády SR, ktorý bol zodpovedný za prípravu a implementáciu Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR. V roku 2020 inicioval vznik odbornej platformy Klimatický klub. Vypočujte si jeho podcast na Postoji.

ANKA ROMANČÍKOVÁ – je matkou 2 dcér a býva v dedinke Kalná nad Hronom v okrese Levice. Členka Gazdovského spolku Hont-Tekov, ktorý združuje malých farmárov a prvovýrobcov. V roku 2019 absolvovala úplný kurz permakultúrneho dizajnu. Spravuje skupinu Alchymisti, ktorá propaguje udržateľný životný štýl. Odišla z práce, aby sa mohla naplno venovať svojim záľubám a časom sa nimi aj živiť. …a začalo to práve predajom z dvora.

NEDEĽA – vrchol programu

Sledujte záznam kliknutím na obrázok.

TOMÁŠ ABEL – študuje Krajinné inžinierstvo na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Momentálne je prvák na Inžinierskom stupni, kde si zvolil modul vodné hospodárstvo. Štúdium ho baví a napĺňa, pretože v tom vidí veľký význam z pohľadu environmentálneho, ale aj osobného. Veľmi ho baví práca súvisiaca s vodou, krajinou a botanikou. Je vášnivý záhradkár. Vyrastal na farme/gazovskej osade Abeland ako jeden z 8 detí rodiny Abelovcov. Táto rodina sa snaží žiť kresťanské hodnoty v symbióze s prírodou a spoločenstvom podobne zmýšľajúcich ľudí. Medzi jeho ďalšie voľnočasové aktivity patrí rybárčenie, bylinkárčenie a športy všetkého druhu. 

o. PETER LAZORÍK – gréckokatolícky kňaz pôsobiaci v rómskej misii, manžel a otec 4 detí. Od detstva fascinovaný prírodou, pestovaním aj šľachtením. Spolu s manželkou pracujú na vytvorení gazdovského dvora s prvkami permakultúry za účelom zamestnávania a vzdelávania ľudí zo sociálne vylúčených komunít. Podarí sa im to? Možno závisí aj od vašich rád a postrehov.

JURAJ ŠÚST – je publicista, učiteľ, aktivista. Je predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH), kde aj vedie niektoré semináre z oblasti morálnej/politickej filozofie a kresťanskej kultúry. Stojí za festivalom Bratislavské/ Košické Hanusove dni, píše do revue Impulz a denníka Postoj, vystupuje v relácii Reflektor, a taktiež sa zapája do občianskych aktivít, najmä v oblasti pro-life. S rodinou chová sliepky a hrá sa na domáceho pestovateľa.

Leave a comment

Časný a večný život: čo pomáha a čo vlastne škodí?

Ako môžu súvisieť život, smrť, večnosť a príroda? Aké prvky nachádzajúce sa v koncepte prírodných cintorínov môžu byť súčasťou integrálnej ekológie? Je smrť dostatočne využitou pastoračnou príležitosťou? Čo je tým, čo večnému životu pomáha, a čím zas život ničíme?

Najväčší problém konvenčného pohrebníctva možno nie je až tak ten ekologický, ako skôr tolerovanie materializmu až do takých rozmerov, že ohrozuje zvnútornenie človeka a upriamenie sa na večný život.
Jedna pani, ktorá sa roky venovala paliatívnej starostlivosti, robila výskum, prečo je táto starostlivosť o zmierenie človeka so smrťou i so Životom často odmietaná príbuznými zomierajúcich. Zistila, že mnoho príbuzných odmietlo paliatívnu starostlivosť z dôvodu „nedostatku financií“. Zároveň v tom istom čase už mali našetrené tisíce na pohreb pre svojho ešte žijúceho príbuzného. Uprednostnili starostlivosť o mŕtve telo pred vnútorným zmierením živého človeka so smrťou, s ľuďmi a s Bohom.
Pozostalí, prirodzene, túžia prejaviť svoju lásku a úctu zosnulému, no tieto skutky sa veľmi obmedzujú na materiálnu rovinu (pomník, výzdoba, oblečenie, smútok), a niekedy opomínajú duchovnú rovinu a kresťanskú vieru. Navyše, z prehnanej výzdoby cintorínov vzniká veľké množstvo odpadu, jeho likvidáciou sa znečisťuje životné prostredie, mrháme prírodnými i finančnými zdrojmi a konečný efekt týchto zvyklostí je gýčovitý, neestetický, ba priam materialistický.

Inšpiruje ma, ako aj mnohí neveriaci či pochybujúci vedia prežiť pohreb s nádejou a sústredením sa na dobré spomienky a videnie dobra v pozostalom, so snahou eliminovať materiálno (napr. na ekologických cintorínoch). Veď je to zdravý sedliacky rozum, ktorý hovorí, že zosnulému už nič materiálne nepomôže, iba duchovné! O čo viac by mali byť aj kresťanské pohreby takéto? S nádejou a so skutkami tomu zodpovedajúcimi? My, kresťania predsa poznáme privilegované a jediné pravé prostriedky, ako účinne pomôcť zosnulým. Sú to: modlitba, sviatosti, vylúčenie náklonnosti k hriechu, odpustky, viera, láska a nádej. Načo potom slúžia všetky tie materiálne „ozdoby“, ktoré zosnulému nepomôžu, zbytočne mrháme zdrojmi (finančnými, prírodnými a pod.) a navyše tým škodíme prírode, znečisťujeme prostredie?! Skutočne tým iba „nevinne“ vyjadrujeme úctu zosnulému? A čo ak nás tieto materiálne „kultúrne zvyklosti“ oddiaľujú od skutočného duchovného prežívania pohrebu?

Sledujte online webinár Dušičky VIAC s Bohom a s prírodou.
(Pre sledovanie kliknite na obrázok.)

Zároveň vidím pohreby ako nie vždy využitú pastoračnú príležitosť, kedy sú pozostalí scitlivení na otázky života, smrti a večnosti. Pýtajú sa, ako to s tým životom vlastne je… Práve tu by mala byť dôsledne vysvetlená kresťanská nádej spočívajúca v Kristovom zmŕtvychvstaní.
Ešte jeden aspekt: mladí (a na moje prekvapenie) i starí ľudia sa počas života takmer vôbec nezamýšľajú nad smrťou, až kým sa s ňou nestretnú pri smrti blízkeho či svojej. Takto ich prekvapí. Aj my kresťania často zabúdame na večný život, ktorý má byť zdrojom našej nádeje i našou túžbou. Treba v tejto silno konzumnej a materialistickej spoločnosti začať viac hovoriť o smrti ako o možnom radostnom prechode do večnosti.

Keď premýšľam o ekologických cintorínoch, ktoré sú akoby minimalistickým riešením, ktoré privádza k väčšej duchovnosti, často mi napadne svätý František z Assisi, ktorý zomieral nahý a v smrteľnej agónii sa nechal položiť z postele na zem. Vedel, že pred Bohom nič nemá – ani v živote, ani v smrti – a tiež vedel, kam ide. Že telo má byť vzkriesené ku kráse a dokonalosti, bez ohľadu na všetko materiálne a na to, akým spôsobom bude pochované. 

Jedinou podmienkou pre vstup do večnosti je kajúce a pokorné srdce, vyznávajúce Ježiša Krista ako svojho jediného Pána a Spasiteľa. Ak táto podmienka splnená nie je, akýkoľvek krásny či vyzdobený pomník sa podobá iba „obielenému hrobu“.

No je tu ešte jedna možnosť: svojim zosnulým môžeme pomôcť vytrvalými modlitbami, prijatím sviatostí či odpustkov. Prinesením kvetov či zapálením sviečky im síce vyjadríme úctu, no nijak im to pred Bohom nepomôže. Pamätajme na to aj počas týchto novembrových dní.

Pozn.: Tento článok je iba vyjadrením názoru jednej z členiek tímu, Ivany Németovej, nemusí vyjadrovať celkové stanovisko iniciatívy Kresťan na vidieku k danej problematike.

Môžete si prečítať: 5 krokov k osobnejšiemu pohrebu

Leave a comment

40 dní s Laudato Si´

Iniciatíva Kresťan na vidieku prichádza s výzvou 40 dní s Laudato Si´. Cieľom je, aby túto krásnu encykliku a skvelé myšlienky pápeža Františka spoznalo čo najviac ľudí. Odštartuje symbolicky, na sviatok milovníka prírody – svätého Františka z Assisi, v nedeľu 4. októbra. Jeho životom sa inšpiroval aj terajší Svätý Otec, ktorý si po ňom vybral svoje pápežské meno. Samotná encyklika začína práve chválospevom sv. Františka – Laudato si, mi signore – Pochválený buď, môj Pane!

Je to encyklika, ktorá sa výborne číta. Nie je to žiadny príliš náročný „svätý“ text. Má krásne pohľady nielen na prírodné prostredie, ale predovšetkým na vzťahy človeka – k stvorenej prírode, k ľuďom i k svojmu Stvoriteľovi. Dá sa povedať, že terajší pápež má blízko k minimalizmu alebo zero waste. 🙂  Encyklika je vysoko aktuálna a veríme, že postupe bude viac a viac meniť náš život a svet k lepšiemu.

Ako bude výzva prebiehať?

  • Začína v nedeľu 4. októbra a skončí v piatok pred adventom.
  • V predvečer každého pracovného dňa bude na Kresťan na vidieku a tiež v skupine 40 dní s Laudato Si pridaná výzva/úloha na nasledujúci deň, ktorú vás pozývame splniť.
  • V sobotu bude “dobiehací deň”. Čo nestihnete cez týždeň, môžete, dokončiť v sobotu.
  • Na nedeľu nebudú žiadne nové úlohy, iba odpočinúť si a „ozdraviť vzťahy s s Bohom, so sebou samým, s druhými a so svetom.“ (LS 237)

Pozývame aj Vás preniesť posolstvo encykliky do svojho života a vykročiť na 40 dňovú púť s Laudato Si´. Tešíme sa na vás!

Leave a comment

Láska – k prírode i k ľuďom – ide (aj) cez žalúdok!

Iniciatíva Kresťan na vidieku sa stále rozvíja a nadobúda jasnejšie kontúry. Svoje dvere otvára všetkým, čo chcú priložiť ruku k dielu, i tým, ktorí majú chuť oživiť svoju dedinu a majú nápady, ako na to. Do tímu sme preto prizvali i nových členov. Uvedomili sme si, že sa potrebujeme navzájom viac spoznať, zohrať a rozvinúť naše vnútorné poslanie. A tak sme usporiadali nezabudnuteľný Teambuilding tímu KNV. Ako už iste predpokladáte, neurobili sme to obyčajne – ale zodpovedne, uvedomelo a chutne! 🙂

Presnejšie, aj úplne obyčajné veci sme urobili „trochu inak“ – z lásky k sebe i k matke Zemi. Pri organizácii vznikli bežné praktické otázky: Čo budeme jesť? Kde vlastne budeme? Baby sa hneď ponúkli: „Môžeme nakúpiť šunky, syry, zeleninu, nápoje.“ Tomáš K. navrhol: „Môžeme byť v popradskom Coworkingu.“ Darinka s Bernadetou sa ponúkli, že môžu upiecť domáci kváskový chlebík. Vtedy som pochopila, že TOTO je cesta. Domáce, vlastnoručne vyrobené, zo záhradky. Preto sme sa spoločne zhodli, že kúpime iba to najnutnejšie. Bez šunky sme sa zaobišli, zeleninu sme mali zo záhradky člena tímu Tomáša Ábela (z Abelandu), Darinka doniesla skvelý domáci kozí syr od babičky a domáci mätový sirup. A všetko zaklincovala vôňa ešte teplého kváskového chleba. Nechýbal ani dezert v podobe koláčov – samozrejme, doma upečených. A čo sme napokon potrebovali kúpiť? Iba jednu kocku masla. A pivo k tomu :). Poviem vám, to bola hostina!

Chladný večer sme síce strávili v Coworkingu, no na ďalší deň sme neotáľali a išli sme k Darinke na záhradku. Ani by sme neverili, že v polke septembra sa ešte dá opáliť. Popri celodennom plánovaní, snívaní, spoznávaní, zábave a spoločných aktivitách sa nám v kotlíku varil guláš z mäsa od lokálneho farmára. Lepšie menu sme mať ani nemohli.

Nezabudnuteľný teambuilding tímu KNV

A čo vlastne bolo na tomto obyčajnom konaní také neobyčajné? Prečo je dôležité jesť najmä z vlastných zdrojov a lokálne?

  1. Je to prirodzené, chutné a úprimné. Jeden jezuita vo svojej knihe Priťahovaní Bohom – 49 duchovných cvičení navrhuje pri ďakovaní Bohu za jedlo, ktoré máme pred sebou, otvoriť sa vďake za ľudí, ktorí jedlo pripravili a zabezpečili, aby sa dostalo na náš tanier. Tiež odporúča vnútorný dialóg so všetkými prvkami na našom tanieri (rastlinnými, živočíšnymi i minerálnymi) a ďakovať za ne, že ich Pán povolal k bytiu a skombinoval pre náš život a naše potešenie.
    Aj keď môžeme ďakovať Bohu za všetkých neznámych ľudí, cez ktorých ruky prešlo naše bežné supermarketové jedlo či suroviny (zváženie ich počtu už nechávam na vás; ja ich odhadujem na desiatky), naša vďaka Bohu je oveľa adresnejšia, priamejšia i úprimnejšia, keď vieme, odkiaľ naše jedlo je, a ako bolo vypestované či vyrobené.
  2. Chceme vedieť, odkiaľ je naše jedlo. Viete si vôbec predstaviť, aký príbeh sa môže ukrývať za obyčajnou bravčovou či kuracou šunkou? Nevravím iba o kvalite jej spracovania, o percente obsahu mäsa v nej, o éčkach, dusitanoch a prídavných látkach, ktoré nám škodia. Nehovorím iba o krajine pôvodu (plus krajine pôvodu mäsa, ktoré nemusia byť zhodné), čo ovplyvňuje uhlíkovú stopu zanechávajúcu dôsledky nielen na našom zdraví, ale i zdraví našej planéty. Vieme však niečo o zvieratách, z ktorých bola vyrobená? Že vo výrobkoch z nich môžeme konzumovať aj ich stresové hormóny v dôsledku podmienok, v ktorých žili?
    Ale viete, čo tieto zvieratá konzumujú? Sóju, ktorú pestujú v Paraguaji, Brazílii a Argentíne na mieste vyrúbaných lesov a Amazonského pralesa. Kvôli pestovaniu sóje pre najmä európske prasatá, hydinu a dobytok vznikajú na týchto vzácnych miestach sójové plantáže. Tie sú postrekované pesticídmi aj prostredníctvom lietadiel, pričom tieto nebezpečné chemické zložky kontaminujú vodu, pôdu a predovšetkým vzduch, čo ohrozuje zdravie i živobytie najmä obyčajných roľníkov. Spotreba mäsa je na svete najvážnejším dôvodom, pre ktorý miznú Amazonské pralesy, pľúca Zeme; zároveň je podľa OSN hnacou príčinou klimatických zmien a je často spojená s nadužívaním či znečisťovaním prírodných zdrojov.
  3. Chceme jesť to, čo má v sebe život. Potraviny zo supermarketov v sebe často postrádajú výživné látky, ba obsahujú také látky, ktoré nie sú prospešné pre naše zdravie i zdravie našich blížnych (najmä blížnych z rozvojových krajín). Napríklad zelenina i ovocie sú niekedy ošetrované prípravkami, ktoré spomaľujú ich starnutie (fungicídy či vosk na jablkách). Neďaleko španielskeho mesta Almeria je najväčšia koncentrácia skleníkov na svete – ide o územie 26 000 hektárov. Pracuje tu množstvo legálnych a nelegálnych migrantov v podmienkach, ktoré nerešpektujú ľudskú dôstojnosť. Práve odtiaľ pochádza množstvo supermarketovej zeleniny a ovocia, ktoré u nás v tom čase nemajú sezónu.
    Vo väčšine spracovaných potravín (t.j. sušienky, chipsy, čokoládové tyčinky a ostatné „sladkosti“) sa nachádza palmový olej pochádzajúci z Indonézie a Malajzie, kde boli obrovské plochy dažďových pralesov a vzácnych mokradí nahradené palmovými plantážami. Domorodé kmene z týchto miest strácajú tradičný spôsob života a spôsob obživy.

Aj ja občas konzumujem šunku, jem mäso či sušienky. Dôležité je však uvedomiť si možné dôsledky každého nášho konania, zmeniť paradigmu (scitlivením sa na „volanie chudobných a Zeme“, podľa slov pápeža Františka), nastavenie vlastných limitov spotreby a zamyslenie sa, v akej miere mäso, nesezónnu zeleninu a pod. (i všetky iné prostriedky) skutočne potrebujem.

Toto boli iba 3 dôvody. Keď nastúpite na cestu zodpovednejšieho stravovania, nájdete ich oveľa viac. Navrhujem začať duchovným cvičením spomenutým v prvom bode. Ak si ho vykonáte úprimne a dostatočne uvedomelo, navždy to zmení spôsob vášho vnímania, stravovania i konania.

Trikrát denne má každý z nás možnosť zvoliť si stravu, ktorá viac rešpektuje život v nás a okolo nás. Vo svete, v ktorom žije viac než 7 miliárd ľudí, sa síce môže naše pozitívne konanie zdať ako kvapka vody v oceáne, no nie je to tak.

(z publikácie Jedlá zmena – Prečo na zodpovednom stravovaní záleží)

Spoznávaním a uvedomením si dôsledkov svojho konania som dospela k záveru, že citlivejšie a zodpovednejšie voľby v oblasti stravovania i ochrany prírody sú prejavom lásky k sebe samým, k našim blížnym (aj na druhej strane zemegule), k matke Zemi, a teda aj lásky k samému Bohu, ktorý je Otcom všetkých ľudí i stvorení.

A každé naše konanie – v súkromí i na verejnosti – zaváži. Robme preto „malé veci s veľkou láskou“.

Zdroje: príručka Jedlá zmena, ktorú odporúčam prečítať. Tiež môžete navštíviť stránku www.jedlazmena.sk

Leave a comment

Napísali nám. Monika Š.:

Milujem babie leto, keď žltá, červená a oranžová kraľuje v prírode. Moje vnútro sa priam sýti farbou lístia, tekvíc, jabĺčok a jesenných poľných kvetov. Aby som si tie farby čo najdlhšie uchovala pred očami, každoročne si pripravujem jesenný venček. Posielam vám moje obľúbené kombinácie, ktoré potešia oko na dlhší čas: šípka, hloh, trnky, jarabina, vratič, zlatobyľ, bršlen…Stačí ísť do prírody a mať otvorené oči, Božia záhrada je prekvapivá. Na výrobu použijem ako základ veniec zo sena /máme ho v stodole/ a jutový motúz. Potom už len prikladám jednotlivé rastlinky. Nechajte sa aj vy inšpirovať prírodou a urobte sebe alebo blízkym takéto milé potešenie.

Leave a comment

Napísali nám. Oľga Š.: Úroda už dozrieva, všetko kvitne a rodí

Námet na využitie paliet, úroda vo vyvýšenom záhone – šeri, paradajky, aksamietnice, cuketa dokonca aj melónu sa tam darí, ťahá sa po kari pletive až na nádobu na zavlažovanie. V súčasnosti mi tam už 4 rastú, uvidím, či aj budú jedlé. Pár záberov je zo skleníka, veľké paradajky a uhorky – hadovky na šalát.

Ďalej v kvetináčoch pri altánku mi rastú šeri paradajky. Pri skleníku mám permakultúrny záhon, kde si spolu rastie kapusta, uhorky na kari sieti, mrkva aj cibuľa červená tam bola. Záhon lemujú nechtíky. Na druhej strane skleníka mi rastú krááásne vysoké slnečnice, ktoré tam minulý rok vtáčiky vysiali, keď si pochutnávali na slnečnici. Na nádobe na zavlažovanie máme v kvetináčoch vysadené stále rodiace jahody, ktoré od mája konzumuje náš malý vnuk. Na jednej foto je zber úrody cesnaku. A nakoniec pár záberov z balkónových paradajok, ktorým sa tento rok na balkóne darí. 

Teším sa na budúce stretnutie a želám všetko dobré.

Leave a comment

Napísali nám. Monika Š.: Jedlá kytička pre potešenie

Teraz sa už ľahko farmárči, pretože len zberáme úrodu, polievajú nám Zhora fajne, tak nech to pekne rastie.

Ale predsa len som sadila ešte po zbere cibule a cesnaku napríklad čiernu reďkovku, ktorá  nás obohatí svojimi vitamínmi v neskorej jeseni a zime.A ešte jeden typ, keď ideme niekde na návštevu, urobím im jedlú kytičku /nechtík, rebríček, kôpor, petržlenová vňať/.

🌷
Leave a comment

Posolstvo Svetového dňa cestovného ruchu: Rozvoj vidieckej turistiky

27. septembra sa bude sláviť 41. Svetový deň cestovného ruchu s takmer prozreteľnostnou témou vidieckej turistiky, ktorá môže pomôcť prekonať krízu post-pandémie. V dôsledku pandémie COVID-19 môže dôjsť ku koncu roka 2020 k poklesu medzinárodných turistov asi o jednu miliardu, so svetovou ekonomickou stratou takmer 1200 miliárd dolárov. To by malo za následok obrovskú stratu pracovných miest v celom odvetví cestovného ruchu.

Vidiecky rozvoj ako začiatok znovuobnovenia cestovného ruchu

Téma 41. ročníka „Cestovný ruch a rozvoj vidieka“ bola  vybraná Svetovou organizáciou cestovného ruchu (UNWTO) ešte pred pandémiou. Kardinál Turkson to označuje za prozreteľnostné, keďže vhodne naznačuje cestu k možnému oživeniu tohto odvetvia:

„Začína sa to pozvaním vziať vážne a uvádzať do praxe trvalo udržateľný rozvoj, ktorý v oblasti cestovného ruchu znamená väčší záujem o mimomestské turistické destinácie, malé dediny, osady, cesty a lokality málo známe a menej frekventované: tie najviac ukryté miesta, ktoré treba objaviť alebo znovuobjaviť práve preto, že sú očarujúce a neskazené. Vidiecky charakter žije v týchto miestach, vzdialených od ciest davového turizmu. Ide teda o rozvoj udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu, ktorý v súlade so zásadami sociálnej a ekonomickej spravodlivosti a pri plnom rešpektovaní životného prostredia a kultúr, uznáva ústredné miesto hostiteľskej miestnej komunity a jej právo byť protagonistom v trvalo udržateľnom rozvoji a byť spoločensky zodpovednou za svoje územie; ide teda o cestovný ruch, ktorý podporuje pozitívnu interakciu medzi turistickým priemyslom, miestnou komunitou a cestovateľmi.“

Príležitosť osvojiť si múdry životný štýl

„Múdrosť tých, ktorí obrábajú pôdu, spočívajúca v jej pozorovaní a trpezlivom čakaní, môže pomôcť uponáhľanému modernému svetu zharmonizovať tempá každodenného života s tými prírodnými.“

Ako sa ďalej uvádza v posolstve, vidiecky cestovný ruch a poľnohospodárstvo by sa mohli stať dvoma základnými zložkami pre vytváranie nového sveta, aký by sme si priali. Ido o „cestovný ruch vytváraný ľuďmi a skrze ľudí“:

Drobní poľnohospodári sú napokon prvoradými správcami stvorenstva vďaka ich trpezlivému a namáhavému obrábaniu pôdy. Turisti sú návštevníkmi, ktorí sa môžu stať podporovateľmi ekosystému, ak cestujú uvedomelým a striedmym spôsobom. Cestovanie do vidieckych destinácií teda môže konkrétne znamenať podporu miestnych produkcií, malých poľnohospodárskych podnikov, vedených v súlade so zákonmi prírody. Cestovanie môže takto mať príchuť histórie i otvoriť srdce širokému horizontu bratstva a solidárnosti.

Cestovný ruch má podľa slov kardinála Turksona vedieť chrániť a deliť sa o dary zeme v prostredí vidieka, čím môže turistov učiť novým štýlom života: „Múdrosť tých, ktorí obrábajú pôdu, spočívajúca v jej pozorovaní a trpezlivom čakaní, môže určite pomôcť uponáhľanému modernému svetu zharmonizovať tempá každodenného života s tými prírodnými.“

Prostriedok na zbližovanie ľudí i odstraňovanie chudoby

Posolstvo Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj vyjadruje význam cestovného ruchu aj pre osobné medziľudské vzťahy v postmodernom svete, ktorý „potrebuje blízkosť“, čiže „blízkosť vzťahov, a teda sŕdc“:

„Cestovný ruch, ktorý v každom prípade predpokladá pohyb osôb a produktov, musí teraz ukázať svoju transformatívnu tvár, ako obnovná činnosť, ktorá dáva vzrastať duchu bratstva medzi národmi.

Výzva politikom, ochranárom i predstaviteľom Cirkvi

aby svojimi skutkami prispievali k premene sŕdc pre zdravú a správnu integrálnu ekológiu, v ktorej sa hodnota ľudskej osoby snúbi s ochranou životných podmienok vidieckych komunít.“

„Verejní správcovia nech venujú svoj pohľad marginálnym oblastiam, dajúc týmto územiam konkrétne príležitosti na rozvoj, zhodnocujúc ich špecifické povolania, účasť miestnych komunít na rozhodovacích procesoch, a zlepšujúc príjmy tých, ktorí pracujú s pôdou.

Zvlášť sa obraciame na ekologické hnutia a na všetkých, ktorí sa angažujú v ochrane životného prostredia, aby svojimi skutkami prispievali k premene sŕdc pre zdravú a správnu integrálnu ekológiu, v ktorej sa hodnota ľudskej osoby snúbi s ochranou životných podmienok vidieckych komunít sídliacich v okrajových oblastiach.“

Posolstvo vyzýva k aktívnej účasti na rozvíjaní takéhoto správneho cestovného ruchu aj predstaviteľov Cirkvi

„Biskupov a zodpovedných za pastoračnú starostlivosť v cestovnom ruchu prosíme o súčinné úsilie, aby sa každý na svojom území ujal konkrétnych iniciatív nápomocných turistickým aktivitám. Veriaci a farnosti nech svedomito a veľkodušne odpovedajú na požiadavky a potreby pracovníkov cestovného ruchu, ktorí sú dnes v ťažkostiach, a spoločne nech rozvíjajú siete blízkosti vo vzťahoch a pomáhajú v podpore stratených príjmov. Nech sa vytvárajú nové spôsoby turistického vyžitia vo vidieckych oblastiach, v ktorých sa bude spájať úcta k životnému prostrediu s príležitosťami na obživu pre miestnych pracovníkov cestovného ruchu.“

Text prebraný z https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200808005

Leave a comment

Modlitba pápeža Františka – Laudato si‘ a pandémia

Láskavý Bože, stvoriteľ neba, zeme a všetkého čo je v nich, otvor naše mysle a dotkni sa našich sŕdc, aby sme mohli byť súčasťou stvorenstva, tvojho daru.

Stoj pri núdznych v týchto ťažkých časoch, osobitne pri tých najchudobnejších a najzraniteľnejších. Pomáhaj nám preukazovať kreatívnu solidárnosť pri čelení dôsledkom tejto globálnej pandémie. Urob nás odvážnymi v prijímaní zmien sledujúcich úsilie o spoločné dobro. Teraz, keď viac než inokedy cítime, že sme všetci vzájomne prepojení a na sebe závislí.

Zariaď, aby sme dokázali počúvať a odpovedať na volanie zeme a na volanie chudobných. Kiež sa súčasné utrpenia stanú pôrodnými bolesťami bratskejšieho a udržateľnejšieho sveta.

Pred láskyplným pohľadom Panny Márie Pomocnice ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Leave a comment