Posted by Aj takto môže vyzerať praktický seminár Kresťan na vidieku.
Smiech, dokonalý výhľad na Tatry, príjemné počasie, príroda, praktické vzdelávanie, prehliadka permakultúrneho pozemku a ríbezľového sadu, vyvýšené záhony, kompostovanie, biouhlie, skvelá partia, ba zohraté spoločenstvo ľudí, ktorí túžia nachádzať a oslavovať Boha v zdravej prírode a v blížnych.
„Som vďačná za túto iniciatívu,“ priznávajú dievčatá v úvodnom kolečku praktického seminára. „Existuje síce aj Kresťan v politike, Kresťan v meste, no je super, že je aj Kresťan na vidieku.“ „Hej, kresťania, tí sú všade…“ smeje sa Roman.
Celý štvrtok a piatok boli búrky, ktoré hlásili aj na sobotu, na deň praktického seminára, a tak som účastníkov poprosila, aby si doniesli okrem pracovného oblečenia aj gumáky a pršiplášte; s Ľubom, spolulektorom, sme uvažovali aj nad alternatívnym programom vo vnútri. Popri modlitbe za vhodné počasie sme si však opakovali, že pravého záhradníka žiadne počasie neodradí, a podobne sme povzbudzovali aj záujemcov o seminár.
V sobotu ráno sa pod Tatrami spolu so slnkom vynorilo aj neočakávané množstvo účastníkov (bolo nás okolo 20), priateľov v Kristovi z februárového permakultúrneho seminára a z následných online „korona“-streamov. Prišli ľudia z Popradu i z jeho okolia, od Prešova, z Košíc, ale aj z Vrútok, zo Žiliny i z ďalekej Marianky. Hostiteľom bol Marek, ktorý si s tímom nadšencov nadizajnoval svoj hektárový pozemok na kurze permakultúrneho dizajnu.
Úvodné predstavovacie a zdieľacie kolečko, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou permakultúrnych kurzov na celom svete, sa nezaobišlo bez smiechu, dobrej nálady, nemalého nadšenia a očakávaní. Pozvali sme medzi seba aj Boha a zverili sme mu okrem počasia aj prácu i radosti toho dňa.
Marek sa podelil so svojím príbehom. Spolu s manželkou Evičkou žili v Bratislave a rozhodli sa kúpiť hektárový pozemok pod Tatrami, hoci sa im spočiatku zdal trochu malý. Marek však postupne zistil – aj vďaka permakultúrnemu kurzu – že potrebuje vyriešiť otázku, čo robiť s budúcim nemalým množstvom produktov pozemku. Zistil, že permakultúra nie je iba o pestovaní či chove, ale v prvom rade o dizajnovaní a logickom plánovaní procesov, množstva produktov a ich využitia, štruktúr, financií a prípadne aj podniku. Aj to posledné bol Marekovi prípad, a teda okrem viacerých pivníc a skladov nadizajnoval aj fungovanie zdieľania prebytkov zo svojho sadu, pričom tento aspekt je jedným z troch hlavných piliérov permakultúry.
Marek účastníkom predstavil dizajn svojho pozemku a vykročili sme na prehliadku zákutí jeho zeleného kráľovstva. Okrem jazierka, sadu, bylinkových a zeleninových častí sme mohli vidieť aj Marekovo „sledovanie procesov“ pri rôznych spôsoboch pestovania zemiakov: v slame i v zemi. Marek sa týmto snaží zistiť, ktorý zo spôsobov je najefektívnejší vzhľadom na vstupnú energiu a na výstupy, teda úrodu. O svojich zisteniach nás bude v čase úrody informovať.
Po prehliadke sme si už vyhrnuli rukávy a pustili sa do práce. Podarilo sa nám vybudovať 2 krásne a funkčné vyvýšené záhony určené na pestovanie zeleniny. Marek ako správny pozorovateľ (= teda permakultúrnik) plánuje dobudovať ešte ďalšie dva záhony, pričom každý má byť založený odlišným spôsobom (mulčovanie kartónom, slamou, nopovka po okrajoch dosák, dosky s impregnačným náterom či bez neho). Marek týmto vysleduje, ktorý zo záhonov bude udržateľnejší.
Následne nám Marek predstavil Berkeleyho (18-dňový) kompost a spôsob jeho prípravy. Upozornil nás aj na o pár dní dlhšie trvajúci proces kompostovania v slovenských a najmä podtatranských podmienkach.
Obed sme mali netypický alebo, inak povedané, typicky slovensko-turistický. Keď nás prekvapili bratislavské ceny najbližšej podtatranskej reštaurácie, spontánne sme sa zhodli na obede zo spoločných zásob, popri ktorom sme sa veľa nasmiali. Každý sa podelil s každým, a tak sme zajedali kváskový či olivový chlebík banánom, varenú zeleninku jahodovou bublaninu a škoricové slimáky jabĺčkom a orieškami. A všetci sme sa nasýtili – okrem jedla pravdepodobne aj neopakovateľnou atmoškou.
Od Mareka sme sa presunuli k Ľubovi, spolulektorovi seminárov Zdravá záhrada, do jeho ríbezľovo-ovocného sadu. Cestou nám Ľubo ukázal kľúčové línie a kľúčové body (key-line a key-points) na spomalenie a zadržiavanie vody v krajine. V sade nám predstavil blížiacu sa bohatú úrodu bielych, červených i čiernych ríbezlí rôznych odrôd zameraných na kvalitu i kvantitu. Na svojich ríbezliach účastníkom názorne priblížil spôsoby zeleného hnojenia, mulčovania slamou a zúrodňovania pôdy biouhlím. Tiež nám odhalil tajomstvo svojej úrody – bohatý mikrobiálny život v zdravej pôde, ktorý sme mohli voľným okom vidieť na tzv. ryžovej pasci: pozorovali sme nádherné vlákna zelených a bielych mikrobiálnych húb.
Nechýbalo ani predstavenie sľúbeného biouhlia, najrýchlejšieho a najefektívnejšieho spôsobu zúrodnenia pôdy a zadržania živín v pôde. Účastníci sa dozvedeli, na akom princípe funguje, na čo je dobré a ako si ho môžu jednoducho vyrobiť aj na svojej záhradke a pritom sa zbaviť odpadu, ktorý nedokážu skompostovať.
Ako pri každom permakultúrnom kurze či seminári, nechýbalo záverečné kolečko feedbackov, zdieľania i vďačnosti. Vďačnosti Bohu, za krásne počasie, za hlboké, priateľské spoločenstvo, za skvelú atmošku, pri ktorej až tiekli slzy od smiechu, za zmysluplne prežitý deň a za prácu, ktorá priniesla nové poznatky, inšpirácie a oddych. Tiež znela vďaka organizátorom, hostiteľovi Marekovi i lektorom a iniciatíve Kresťan na vidieku.
Na záver som sa ako lektorka i spoluorganizátorka musela účastníkom ospravedlniť: „Síce som sa snažila myslieť na každú možnú situáciu a vopred vám zabezpečiť čo najväčší komfort, keď som vám písala, aby ste si doniesli pršiplášte a gumáky, no ani náhodou mi nenapadlo, že budete potrebovať aj opaľovací krém!“ A skutočne, mnohí aj po týždni spomíname na nezabudnuteľný deň pod Tatrami, so spálenou tvárou. Spálenie však pominie. No zážitky, poznatky a najmä priateľské spoločenstvo v Bohu nám nikto nevezme!
Autorom fotiek je Erik alias Homo Viator.
P.S.: A ešte malá ochutnávka jednej z mnohých humorných situácií.
Málokto vie, že niektoré odrody borovíc sú jedlé – teda ich plody. Marek takéto borovice má na svojom pozemku. Našich permakultúrnikov to nemálo zaujalo.
„Tuto máme jedlú borovicu“.
„Tak borovicu alebo jedlu?“
„No borovicu „jedlu“:)“
Katka sa pýta: „A čo sa z nej je? Šišky? Ako sa vlastne dajú jesť tie šišky?“
Ferko na to jednoducho odpovedá: „No predsa s džemom.“ 🙂
Príďte a ochutnajte aj Vy z našich permakultúrnych seminárov Zdravá záhrada. Ak máte záujem zúčastniť sa ďalšej série 3-dielnych seminárov, môžete sa predbežne prihlásiť tu. Termíny ešte upresníme.