Posted by Iniciatíva Kresťan na vidieku sa stále rozvíja a nadobúda jasnejšie kontúry. Svoje dvere otvára všetkým, čo chcú priložiť ruku k dielu, i tým, ktorí majú chuť oživiť svoju dedinu a majú nápady, ako na to. Do tímu sme preto prizvali i nových členov. Uvedomili sme si, že sa potrebujeme navzájom viac spoznať, zohrať a rozvinúť naše vnútorné poslanie. A tak sme usporiadali nezabudnuteľný Teambuilding tímu KNV. Ako už iste predpokladáte, neurobili sme to obyčajne – ale zodpovedne, uvedomelo a chutne! 🙂
Presnejšie, aj úplne obyčajné veci sme urobili „trochu inak“ – z lásky k sebe i k matke Zemi. Pri organizácii vznikli bežné praktické otázky: Čo budeme jesť? Kde vlastne budeme? Baby sa hneď ponúkli: „Môžeme nakúpiť šunky, syry, zeleninu, nápoje.“ Tomáš K. navrhol: „Môžeme byť v popradskom Coworkingu.“ Darinka s Bernadetou sa ponúkli, že môžu upiecť domáci kváskový chlebík. Vtedy som pochopila, že TOTO je cesta. Domáce, vlastnoručne vyrobené, zo záhradky. Preto sme sa spoločne zhodli, že kúpime iba to najnutnejšie. Bez šunky sme sa zaobišli, zeleninu sme mali zo záhradky člena tímu Tomáša Ábela (z Abelandu), Darinka doniesla skvelý domáci kozí syr od babičky a domáci mätový sirup. A všetko zaklincovala vôňa ešte teplého kváskového chleba. Nechýbal ani dezert v podobe koláčov – samozrejme, doma upečených. A čo sme napokon potrebovali kúpiť? Iba jednu kocku masla. A pivo k tomu :). Poviem vám, to bola hostina!
Chladný večer sme síce strávili v Coworkingu, no na ďalší deň sme neotáľali a išli sme k Darinke na záhradku. Ani by sme neverili, že v polke septembra sa ešte dá opáliť. Popri celodennom plánovaní, snívaní, spoznávaní, zábave a spoločných aktivitách sa nám v kotlíku varil guláš z mäsa od lokálneho farmára. Lepšie menu sme mať ani nemohli.
A čo vlastne bolo na tomto obyčajnom konaní také neobyčajné? Prečo je dôležité jesť najmä z vlastných zdrojov a lokálne?
- Je to prirodzené, chutné a úprimné. Jeden jezuita vo svojej knihe Priťahovaní Bohom – 49 duchovných cvičení navrhuje pri ďakovaní Bohu za jedlo, ktoré máme pred sebou, otvoriť sa vďake za ľudí, ktorí jedlo pripravili a zabezpečili, aby sa dostalo na náš tanier. Tiež odporúča vnútorný dialóg so všetkými prvkami na našom tanieri (rastlinnými, živočíšnymi i minerálnymi) a ďakovať za ne, že ich Pán povolal k bytiu a skombinoval pre náš život a naše potešenie.
Aj keď môžeme ďakovať Bohu za všetkých neznámych ľudí, cez ktorých ruky prešlo naše bežné supermarketové jedlo či suroviny (zváženie ich počtu už nechávam na vás; ja ich odhadujem na desiatky), naša vďaka Bohu je oveľa adresnejšia, priamejšia i úprimnejšia, keď vieme, odkiaľ naše jedlo je, a ako bolo vypestované či vyrobené. - Chceme vedieť, odkiaľ je naše jedlo. Viete si vôbec predstaviť, aký príbeh sa môže ukrývať za obyčajnou bravčovou či kuracou šunkou? Nevravím iba o kvalite jej spracovania, o percente obsahu mäsa v nej, o éčkach, dusitanoch a prídavných látkach, ktoré nám škodia. Nehovorím iba o krajine pôvodu (plus krajine pôvodu mäsa, ktoré nemusia byť zhodné), čo ovplyvňuje uhlíkovú stopu zanechávajúcu dôsledky nielen na našom zdraví, ale i zdraví našej planéty. Vieme však niečo o zvieratách, z ktorých bola vyrobená? Že vo výrobkoch z nich môžeme konzumovať aj ich stresové hormóny v dôsledku podmienok, v ktorých žili?
Ale viete, čo tieto zvieratá konzumujú? Sóju, ktorú pestujú v Paraguaji, Brazílii a Argentíne na mieste vyrúbaných lesov a Amazonského pralesa. Kvôli pestovaniu sóje pre najmä európske prasatá, hydinu a dobytok vznikajú na týchto vzácnych miestach sójové plantáže. Tie sú postrekované pesticídmi aj prostredníctvom lietadiel, pričom tieto nebezpečné chemické zložky kontaminujú vodu, pôdu a predovšetkým vzduch, čo ohrozuje zdravie i živobytie najmä obyčajných roľníkov. Spotreba mäsa je na svete najvážnejším dôvodom, pre ktorý miznú Amazonské pralesy, pľúca Zeme; zároveň je podľa OSN hnacou príčinou klimatických zmien a je často spojená s nadužívaním či znečisťovaním prírodných zdrojov. - Chceme jesť to, čo má v sebe život. Potraviny zo supermarketov v sebe často postrádajú výživné látky, ba obsahujú také látky, ktoré nie sú prospešné pre naše zdravie i zdravie našich blížnych (najmä blížnych z rozvojových krajín). Napríklad zelenina i ovocie sú niekedy ošetrované prípravkami, ktoré spomaľujú ich starnutie (fungicídy či vosk na jablkách). Neďaleko španielskeho mesta Almeria je najväčšia koncentrácia skleníkov na svete – ide o územie 26 000 hektárov. Pracuje tu množstvo legálnych a nelegálnych migrantov v podmienkach, ktoré nerešpektujú ľudskú dôstojnosť. Práve odtiaľ pochádza množstvo supermarketovej zeleniny a ovocia, ktoré u nás v tom čase nemajú sezónu.
Vo väčšine spracovaných potravín (t.j. sušienky, chipsy, čokoládové tyčinky a ostatné „sladkosti“) sa nachádza palmový olej pochádzajúci z Indonézie a Malajzie, kde boli obrovské plochy dažďových pralesov a vzácnych mokradí nahradené palmovými plantážami. Domorodé kmene z týchto miest strácajú tradičný spôsob života a spôsob obživy.
Aj ja občas konzumujem šunku, jem mäso či sušienky. Dôležité je však uvedomiť si možné dôsledky každého nášho konania, zmeniť paradigmu (scitlivením sa na „volanie chudobných a Zeme“, podľa slov pápeža Františka), nastavenie vlastných limitov spotreby a zamyslenie sa, v akej miere mäso, nesezónnu zeleninu a pod. (i všetky iné prostriedky) skutočne potrebujem.
Toto boli iba 3 dôvody. Keď nastúpite na cestu zodpovednejšieho stravovania, nájdete ich oveľa viac. Navrhujem začať duchovným cvičením spomenutým v prvom bode. Ak si ho vykonáte úprimne a dostatočne uvedomelo, navždy to zmení spôsob vášho vnímania, stravovania i konania.
Trikrát denne má každý z nás možnosť zvoliť si stravu, ktorá viac rešpektuje život v nás a okolo nás. Vo svete, v ktorom žije viac než 7 miliárd ľudí, sa síce môže naše pozitívne konanie zdať ako kvapka vody v oceáne, no nie je to tak.
(z publikácie Jedlá zmena – Prečo na zodpovednom stravovaní záleží)
Spoznávaním a uvedomením si dôsledkov svojho konania som dospela k záveru, že citlivejšie a zodpovednejšie voľby v oblasti stravovania i ochrany prírody sú prejavom lásky k sebe samým, k našim blížnym (aj na druhej strane zemegule), k matke Zemi, a teda aj lásky k samému Bohu, ktorý je Otcom všetkých ľudí i stvorení.
A každé naše konanie – v súkromí i na verejnosti – zaváži. Robme preto „malé veci s veľkou láskou“.
Zdroje: príručka Jedlá zmena, ktorú odporúčam prečítať. Tiež môžete navštíviť stránku www.jedlazmena.sk